Výbuchy a poškodenie Krymského mosta spájajúceho Krymský polostrov s pevninským Ruskom. Nedávne zlyhania ruskej armády a tzv. čiastočná mobilizácia. To všetko vyvolalo kritiku ruských nacionalistov, ktorej terčom sa stal ruský prezident Vladimir Putin. Tí sú odhodlaní pokračovať vo vojne na Ukrajine.
Podľa britskej stanice BBC sa to uvádza v najnovšej analýze amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Táto kritika, ktorú možno považovať za bezprecedentnú, naznačuje rastúce pochybnosti o schopnosti ruského prezidenta naplniť stanovený cieľ – denacifikáciu Ukrajiny. Môže to podkopať Putinovu atraktívnosť medzi jeho voličmi.
Putinom deklarované ciele invázie na Ukrajinu, ktorú spustil 24. februára, našli hlbokú odozvu v nacionalistickej komunite, ktorá sa hlási k ideológii historickej a kultúrnej nadradenosti Ruska a jeho práva ovládať územia bývalého Sovietskeho zväzu a ruského impéria, konštatuje ISW.
Nedávne vojenské zlyhania ruskej armády však prinútili niektorých vojenských blogerov a expertov zapochybovať o Putinovej oddanosti tejto ideológii. Niektorí z nich ho dokonca ešte pred inváziou z februára obviňovali, že nie je schopný brániť túto ideológiu, poznamenávajú analytici ISW.
V reakcii na sobotňajší (8. 10.) výbuch na Krymskom moste Putin zvolal na pondelok (10. 10.) zasadnutie Bezpečnostnej rady(BR) Ruskej federácie. Šéf Kremľa sa k incidentu na Kryme vyjadril prvý raz v nedeľu (9. 10.), pričom výbuch označil za „teroristický útok ukrajinských tajných služieb“.
Podpredseda BR Dmitrij Medvedev, ktorý vo vojne s Ukrajinou vystupuje veľmi radikálne, už v sobotu deklaroval, že „reakciou Ruska na tento zločin môže byť len priame zničenie teroristov. Takto sa to vo svete akceptuje. Presne toto očakávajú občania Ruska“.
Krymský most, známy aj pod názvom Kerčský, je jediným spojením Ruska s Krymom, ktoré nevedie cez Ukrajinu. Pred vybudovaním mosta existovalo medzi oboma krajinami len spojenie trajektmi.
