Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť 6,44 % HDP. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý schválila vláda. Rozpočet na budúci rok vytvára podľa ministerstva financií priestor na potrebnú reakciu vlády vzhľadom na výrazný rast cien energií. Podľa plánov vlády by schodkové hospodárenie malo postupne klesnúť pod 3 % HDP.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 50,58 miliardy eur a výdavky by mali tvoriť 58,45 miliardy eur. Deficit verejnej správy by tak mal byť v sume 7,87 miliardy eur.
Avšak rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 26,7 miliardy eur a výdavkami za 35,04 miliardy eur. Schodok štátneho rozpočtu má v ďalšom roku dosiahnuť 8,34 miliardy eur.
V roku 2022 sa očakáva klesajúci trend vývoja dlhu, ktorý po dvoch rokoch rastu klesne podľa ministerstva financií na úroveň 59,4 % HDP. Hrubý dlh bude podľa odhadov v poklese aj v roku 2023 pod úroveň 58 % HDP, čomu výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia a aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.
Strednodobá prognóza za horizontom budúceho roku naznačuje kontinuálny no miernejší pokles dlhu verejnej správy. Dlh v pomere k HDP v rokoch 2024 a 2025 bude podľa rezortu financií naďalej klesať, avšak s odznením inflácie pozvoľnejšie.
Rezerva na kompenzačné opatrenia
V súvislosti s energetickou krízou sa na rok 2023 osobitne rozpočtuje rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v objeme 3,4 miliardy eur. Zároveň sa navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny vyplývajúcej zo zákona alebo z kolektívnej zmluvy, čím sa v prípade potreby vytvorí ďalší disponibilný priestor vo výške približne 100 miliónov eur.
Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur.
K rastu výdavkov v roku 2023 významne prispievajú prostriedky z plánu obnovy v celkovom objeme 2,3 miliardy eur. V roku 2023 plánuje Slovensko investovať viac ako 7 miliárd eur vrátane EÚ zdrojov a plánu obnovy. Investičná obálka sa v nasledujúcom roku zväčší o vyše 3 miliardy eur oproti priemeru rokov 2019 až 2022.
Navýšenie je spôsobené najmä novými zdrojmi Plánu obnovy a odolnosti a dočerpávaním európskych fondov. Najväčšie investičné projekty sú plánované v oblasti dopravy a obrany.
Krajniak hovorí o najsociálnejšom rozpočte
Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) označil návrh rozpočtu za „najsociálnejší a najprorodinnejší od vzniku Slovenska“.
Pripomenul, že návrh počíta s o 2,83 miliardami eur viac na sociálnu oblasť. „Takýto gigantický nárast nebol v histórii Slovenska ani náhodou“. Podľa neho sa tieto peniaze použijú na valorizáciu dôchodkov či na zvýšené prídavky na deti.
„Nehlasovať za tento návrh rozpočtu v parlamente znamená, že ukrátime rodiny na Slovensku, dôchodcov a zamestnancov o 2,83 miliardy eur,“ dodal.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) verí, že návrh rozpočtu podporí aj parlament. „Mali by sme odložiť politické tričká,“ vyhlásil s tým, že ak bude mať k nemu opozícia nejaké otázky, patriční ministri ich radi vysvetlia. Hlasovanie o rozpočte však odmieta spojiť s hlasovaním o dôvere vláde.
Zároveň pripomenul, že na boj s vysokými cenami energií vláda vyčlenila sumu takmer 3,5 miliardy eur.
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) deklaroval, že žiadnej nemocnici nehrozí zatvorenie preto, že nebude vládať platiť energie. „Toto je rozpočet, ktorý ukazuje, že ľudí nenechávame v štichu,“ skonštatoval.
Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) dodal, že jeho schváleniu predchádzal dialóg. „V tejto chvíli, aj po dohode s partnermi, sme mohli s týmto návrhom rozpočtu súhlasiť,“ ozrejmil. Od rezortu financií má prísľub, že vývoj v zdravotníctve sa bude riešiť tento rok.
Za krízový, avšak dobrý a férový označila návrh budúcoročného rozpočtu vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). Podľa nej je v ňom aj nárast investícií o 32 %. „Znamená to, že len nesanujeme ekonomiku, ale investujeme do oblastí, ktoré súčasná vláda pokladá za priority, napríklad do nemocníc či školstva. Plníme zároveň záväzok, ktorý máme v rámci NATO, teda dávať 2 % (rozpočtu ročne) na obranu,“ priblížila.
