Holandský filozof Baruch Spinoza bol striktným zástancom racionalizmu. Za východisko poznania pokladal idey, ktoré sú ľuďom dané tzv. racionálnou intuíciou, teda nie „vrodené idey“. Ako jeden z prvých podrobil Bibliu textovej kritike.
Od narodenia významnej postavy novovekej filozofie vo štvrtok (24. 11.) uplynie 390 rokov.
Narodil sa 24. novembra 1632 v Amsterdame v rodine portugalských židovských prisťahovalcov. Tí do Holandska utiekli pred inkvizíciou.
Židovská komunita v Amsterdame bola vo svojej dobe jedinečná, uviedol portál Britannica. Pôvodne ju tvorili ľudia, ktorí boli vychovaní v Španielsku, Portugalsku, Francúzsku alebo Taliansku ako kresťania a ktorí utiekli do Amsterdamu, aby unikli prenasledovaniu.
Holandské úrady udelili komunite toleranciu pod podmienkou, že nebude vyvolávať škandály a nedovolí, aby niektorého z jej členov verejne obvinili.
Do svojich 24 rokov žil Spinoza v amsterdamskom gete, čo ovplyvnilo jeho vzdelanie, ktorého základ tvorila obsiahla biblická a rabínska literatúra.
Filozofická zvedavosť
Už v ranej mladosti sa u Spinozu prejavila filozofická zvedavosť a údajne svojim učiteľom v židovskej škole kládol otázky, na ktoré len ťažko hľadali odpovede. Ak sa im aj podarilo nejakú odpoveď sformulovať, mladý Spinoza v týchto odpovediach nachádzal logické rozpory.
Aj preto si neskôr rozšíril svoje vzdelanie na súkromnej škole, ktorú viedol bývalý mních Franciscus van den Enden.
Na škole sa zoznámil nielen so stredovekou scholastickou filozofiou, ale aj s prírodnými vedami a dielami filozofov Thomasa Hobbesa (1588-1679) a René Descartesa (1596-1650).
Exkomunikácia zo židovskej obce
Pod týmto vplyvom, ale aj tlakom vlastnej túžby po slobodnom a na autoritách nezávislom myslení začal formovať svoje filozofické postoje. Tie sa hneď na začiatku výrazne líšili od oficiálnych názorov židovskej komunity, čo dospelo v roku 1659 k jeho exkomunikácii zo židovskej obce.
Spinoza nenašiel pochopenie ani na strane kresťanov. Tí jeho názory považovali za scestné, protikresťanské či kacírske.
Podrobil Bibliu textovej kritike a snažil sa v nej nájsť cestu, ktorá by spojila židovstvo a kresťanstvo. Rozvíjal veľmi kontroverzné myšlienky týkajúce sa pravosti Biblie a božskej podstaty.
Podľa Spinozu Biblia nebola zjavená len niekoľkým vyvoleným, ale všetkým ľuďom. Pozastavoval sa nad tým, že Biblia je napriek tomu zrozumiteľná len kňazom.
O zázrakoch tvrdí, že nie sú pravdou, a v Biblii sú len preto, aby oslovili prostých ľudí. Ani Ježiša nepovažoval za Božieho syna.
Po exkomunikácii žil vo veľmi skromných podmienkach a na živobytie si zarábal brúsením šošoviek. Táto práca negatívne ovplyvnila jeho zdravie.
Zomrel ako 44-ročný 21. februára 1677 v holandskom Haagu na tuberkulózu. Nezanechal žiadneho dediča a jeho malý majetok sa predal na dražbe. Patrilo k nemu približne 160 kníh, ktorých katalóg sa zachoval.
Filozofia substančného monizmu
Svoju filozofiu zhrnul do niekoľkých spisov. Z nich vyniká Etika, v ktorej sformuloval a vyargumentoval svoju filozofiu – substančný monizmus.
Uskutočnil radikálny filozofický obrat, keď za podstatu určil iba jednu substanciu – a to Boha. Čím sa vymanil z tieňa novovekej (barokovej) duality bytia.
Boh sa podľa neho rozplýva v materiálnej prírode a tá sa zase rozplýva v Bohu. Tým sa príroda stáva rovnocenným partnerom Boha. Tento druh panteizmu preniesol aj na človeka. Pre Spinozu boli ľudské telo a myseľ na rovnakej kvalitatívnej úrovni.
„Múdrosť je pozorovať život a nie smrť.“
Baruch Spinoza
Na rozdiel od svojich súčasníkov prestal na človeka a jeho psychické stavy nazerať ako na niečo odtrhnuté od tela.
S určitou dávkou opatrnosti, by sa dalo povedať, že Spinoza postavil základy pre súčasné kognitívne vedy, ako sú napríklad psychológia, jazykoveda, antropológia, filozofia mysle či neurofyziológia.
