Na hlavný obsah

Rusko podniklo ďalšie masívne údery na Ukrajinu

Útoky si vyžiadali 10 obetiach.

Rusko podniklo ďalšie masívne údery na Ukrajinu
Ilustračná snímka - Kramatorsk 10. novembra 2022. Foto: TASR/AP

Rusko v stredu (23. 11.) podniklo ďalšie masívne vzdušné údery na Ukrajinu. Podľa ministra vnútra Denysa Monastyrského si stredajšie ruské raketové útoky vyžiadali desať ľudských životov. Úrady tiež hlásia desiatky zranených a rozsiahle výpadky prúdu. Kyjev žiada pre ruské údery o naliehavé zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Vraždenie civilistov a ničenie civilnej infraštruktúry je terorizmus. Ukrajina naďalej žiada rozhodnú reakciu sveta na tieto zločiny,“ napísal na twitteri ukrajinský prezident. Ruská agentúra TASS s odvolaním sa na zastúpenie Ruska v OSN napísala, že zasadnutie BR OSN sa má začať o 16.00 h newyorského času (22.00 h SEČ).

Nad celou Ukrajinou sa v stredu popoludní rozoznel protiletecký poplach. Explózie hlásili Odeská a Mykolajivská oblasť na juhu Ukrajiny, Záporožská a Dnepropetrovská oblasť na juhovýchode aj západoukrajinská Ľvovská a Vinnycká oblasť. Výbuchy zaznamenali tiež obyvatelia Poltavskej oblasti, podľa tamojšieho gubernátora Dmytra Lunina ale zafungovala obrana v Kremenčuku.

V ukrajinskej metropole invázne sily podľa úradov zasiahli obytnú budovu, zomreli tam najmenej traja ľudia. Podľa starostu Vitalija Klička je medzi nimi tiež 17-ročné dievča. Kličko tiež uviedol, že útoky v meste zasiahli infraštruktúrny objekt a celý Kyjev je bez dodávok vody, v niektorých štvrtiach nie je elektrina.

Zasiahli aj obytný dom

Ďalší ľudia zomreli pri ruských úderoch v meste Vyšhorod v Kyjevskej oblasti, kde bol tiež zasiahnutý obytný dom, oznámil šéf ukrajinskej polície Ihor Klimenko. Šéf regionálnej polície Andrij Nebytov podľa ruskojazyčného webu stanice BBC uviedol, že ruské údery vo Vyšhorode zabili štyroch ľudí a ďalších 27 ich zranili. Nebytov na telegrame zverejnil fotografie a video škôd, ktoré podľa neho ruský raketový útok v Kyjevskej oblasti napáchal. Tá je podľa oblastného šéfa Oleksija Kulebu bez prúdu.

Výpadky v dodávkach prúdu hlási tiež Ľvov na západe Ukrajiny. „Celé mesto je bez prúdu. Čakáme na ďalšie informácie od energetických expertov. Môžu byť prerušené dodávky vody,“ uviedol starosta Ľvova Andrij Sadovyj na svojom telegramovom účte.

„Rusko pokračuje v masívnych raketových útokoch na civilné obyvateľstvo po celej Ukrajine. Dnes máme tri zásahy viacpodlažných domov. Žiaľ, zahynulo desať ľudí. Len od 10. októbra do 23. novembra vykonali Rusi na našom území takmer 600 raketových útokov,“ uviedol Monastyrskyj podľa agentúry Ukrinform.

Zostrelenie rakiet

Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj neskôr spresnil, že ozbrojené sily zostrelili 51 z celkových 67 ruských riadených striel, ktoré invázne jednotky na jeho krajinu popoludní vypálili. Len na Kyjev Rusi podľa neho vystrelili 30 rakiet, pričom 20 sa ich podarilo zostreliť.

Ukrajinské vzdušné sily pred tým oznámili, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu 70 strelami s plochou dráhou letu a dronmi, pričom ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 51 týchto rakiet a päť bezpilotných lietadiel.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak upozornil, že Moskva údery začala krátko po tom, ako Európsky parlament schválil rezolúciu označujúcu Rusko za štát podporujúci terorizmus.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusko dokázalo svetu, že je sponzorom terorizmu.

„Európsky parlament v stredu uznal Rusko za štát sponzorujúci terorizmus. A potom Rusko celému svetu dokázalo, že je to všetko pravda, keď použilo 67 rakiet na našu infraštruktúru, energetiku a obyčajných ľudí,“ povedal Zelenskyj vo svojom videoposolstve, kde zároveň vyjadril sústrasť rodinám obetí.

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára. V posledných týždňoch začala Moskva, ktorá čelí neúspechom na bojisku a stiahla sa z radu predtým obsadených území, plošne útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajina preto bojuje s rozsiahlymi výpadkami dodávok elektrického prúdu.

Zatiaľ najmasívnejší útok Moskva uskutočnila podľa ukrajinských úradov v utorok 15. novembra, keď zasiahla na 15 energetických zariadení.

Dve elektrárne hlásia odpojenie blokov

Po stredajších masívnych ruských vzdušných úderoch na Ukrajinu hlásia problémy tiež atómové elektrárne v krajine. Pre situáciu v ukrajinskej energetickej sústave bola aktivovaná havarijná ochrana v Rivnenskej, Juhoukrajinskej a Chmelnyckej jadrovej elektrárni a dôsledkom je automatické odpojenie všetkých energetických blokov, uviedla spoločnosť Enerhoatom.

Radiácia je v elektrárňach a ich okolí podľa Enerhoatomu v norme. Zariadenia v súčasnosti nevyrábajú elektrickú energiu do energetickej sústavy. „Akonáhle bude prevádzka energetickej sústavy normalizovaná, budú dodávky elektriny z jadrových elektrární obnovené,“ oznámila ukrajinská spoločnosť.

Na svojom telegramovom účte zároveň napísala, že je zastavené napájanie Záporožskej jadrovej elektrárne z ukrajinskej energetickej sústavy. Tam fungujú dieselové generátory.

„S elektrárňou je všetko v poriadku. Nie je kde vyrábať elektrinu,“ povedala podľa agentúry Reuters už skôr hovorkyňa Enerhoatomu o Juhoukrajinskej jadrovej elektrárni, ktorá sa nachádza v Mykolajivskej oblasti na juhu krajiny.

Šéf Chmelnyckej oblasti informoval o podobnom kroku v tamojšej atómovej elektrárni a zároveň uviedol, že pre ruské raketové údery nemá v súčasnosti elektrinu väčšina obcí v regióne. Časť mesta Chmelnyckij je bez vody.

Na Ukrajine fungujú štyri jadrové elektrárne s celkovo 15 reaktormi. Dve z nich, Rovenská a Chmelnycká, sa nachádzajú v oblasti Volyne. Ďalšie dve, Záporožská a Juhoukrajinská, na južnej Ukrajine.

Záporožskú jadrovú elektráreň obsadili na začiatku marca ruské invázne sily, pričom prevádzku stále zabezpečujú Ukrajinci. Obe strany sa navzájom vinia z ostreľovania zariadenia, ktoré je najväčším svojho druhu v Európe. Černobyľská jadrová elektráreň je nefunkčná, ale chladí sa v nej spotrebované jadrové palivo.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet