V surovo úprimnom svete filmov režiséra Martina Scorseseho tečie krv a slzy skutočného života. Hlavnými témami jeho snímok bývajú osudy talianskoamerickej komunity, organizovaný zločin, násilie, silní jedinci i náboženské problémy.
Tvorca, ktorého pokladajú za jedného z najvplyvnejších povojnových amerických režisérov, oslavuje vo štvrtok (17. 11.) 80 rokov.
Napriek početným skorším nomináciám čakal Scorsese na Oscara za réžiu dlhé roky. Získal ho až v roku 2007 za kriminálnu drámu The Departed (Na druhej strane, 2006).
Aj jeho film The Aviator (Letec), životopisný film z roku 2004 s Leonardom DiCapriom v hlavnej úlohe leteckého priekopníka, režiséra, producenta a ropného magnáta, nominovali na 11 Oscarov, z ktorých získal päť.
Trochu netypický titul v Scorseseho filmografii predstavuje jeho The Age of Innocence (Vek nevinnosti, 1993). V kostýmovej romanci z prostredia finančnej aristokracie v New Yorku koncom 19. storočia, sa v róbach predstavili Michelle Pfeifferová a Winona Ryderová.
Pre Scorseseho to bol vzácny výlet do sveta krásy, lásky a vznešenosti, ktorým na chvíľu unikol pred svojimi osobnými zápasmi. A nebolo ich málo.
Z kňazského seminára k filmom
Neduživý syn talianskych prisťahovalcov, narodený 17. novembra 1942 v newyorskom Queense v robotníckej taliansko-americkej rodine, zažil v detstve množstvo ťažkostí, keď musel kľučkovať medzi detskými pouličnými bandami. „Otec ma často brával so sebou na filmy. Kino bolo pre mňa karanténou,“ povedal Scorsese.
V mladosti sa chcel stať kňazom a vstúpil do seminára, ale potom z neho odišiel a začal točiť „diabolské“ filmy. Predtým však vyštudoval film na Newyorskej univerzite. Svoju prvú celovečernú snímku s názvom Who’s That Knocking at My Door? (Kto mi klope na dvere?) natočil v roku 1967.
Nasledovalo dramatické road movie Boxcar Bertha (Bertha z dobytčiaku, 1972) alebo Mean Streets (Mizerné ulice, 1973), kde ožíva polosvet newyorskej časti Malé Taliansko, a ktoré ho preslávili.
V tejto snímke prvýkrát excelovalo duo Scorseseho „dvorných“ hercov – zmätený Harvey Keitel sa tu stará o priveľa ľudí s katastrofálnymi výsledkami a Robert De Niro sa naparuje v úlohe mladučkého divocha.
Úspechy a pády
V Taxi Driver (Taxikár, 1976) Scorsese zachytil apokalyptickú víziu nočného New Yorku, ktorý svojou agresivitou a odcudzením privedie vodiča taxíka, navrátilca z Vietnamu, do stavu šialenstva. Obsadenie 14-ročnej Jodie Fosterovej do úlohy prostitútky vyvolalo obvinenia z pedofílie, preto na nakrúcaní asistovala sociálna pracovníčka.
Koncom sedemdesiatych rokov Scorsese natočil kasový prepadák New York, New York (1977) a ocitol sa v pasci. „Veril som, že sa pomocou drog dá dostať niekam inam. Nakoniec som na pokraji smrti skončil na istej klinike, kam za mnou prišiel De Niro a povedal: Tak čo? Chceš skapať alebo zo seba urobiť zúrivého býka? Tak som sa vzchopil,“ uviedol.
Následne natočil „terapeutický“ film Raging Bull (Zúriaci býk, 1980) na motívy autobiografie talianskeho boxera Jakea La Motty. Pre jeho záverečnú pasáž dokázal De Niro neskutočne pribrať.
Na scenári k Zúriacemu býkovi znovu pracoval Scorseseho dvorný autor Paul Schrader, rovnako ako pri ďalších filmoch – The Last Temptation of Christ (Posledné pokušenie Krista, 1988) a Bringing Out the Dead (Dotyk smrti, 1999).
Štýlovým koncertom je aj Casino (Kasíno) z roku 1995 s mottom „Byť šéfom kasína je ako vylúpiť banku a nemať pritom za chrbtom policajtov“. Vo filme, v mnohom nadväzujúcom na predchádzajúcu drámu Goodfellas (Mafiáni, 1990), hrala aj Scorseseho vlastná matka.
Za Gangs of New York (Gangy New Yorku, 2002) režisér zinkasoval pekných šesť miliónov dolárov, no tri musel nakoniec vrátiť, pretože prekročil rozpočet filmu.
Divácky úspech a zmiešanú kritiku si vyslúžila dráma z finančných kruhov The Wolf of Wall Street (Vlk z Wall Street, 2013), znovu s Leonardom DiCapriom v hlavnej úlohe dravého finančníka Jordana Belforta.
A stále tvorí…
K zaujímavým Scorseseho titulom z poslednej doby patrí Silence (Mlčanie, 2016). Príbeh o dvoch portugalských jezuitských misionároch, ktorí cestujú do pohanského Japonska v 17. storočí, aby hľadali svojho nezvestného učiteľa. Ten sa údajne vzdal viery pri mučení.
Potom sami čelia výzve, aby zachránili seba a japonských konvertitov od smrti ukrižovaním, upálením a utopením v prípade, že pošliapu obraz Ježiša Krista. Pri príležitosti uvedenia filmu v Ríme sa Scorsese stretol s pápežom Františkom.
Doteraz posledným Scorseseho uvedeným filmom je gangsterka The Irishman (Írčan, 2019) s najlepšími hercami svojej generácie – Al Pacinom, Robertom De Nirom – a s desiatimi nomináciami na Oscara. Film sa stal doteraz najdrahšou snímkou streamovacej platformy Netflix.
Teraz pracuje Scorsese na životopisnej snímke Roosevelt v hlavnej úlohe opäť s DiCapriom. Chystá aj svoj prvý western – podľa knihy Killers of the Flower Moon amerického spisovateľa Davida Granna. Dej sa odohráva v dvadsiatych rokoch minulého storočia a opisuje, ako vyvražďovali Indiánov v štáte Oklahoma.
Scorsese natočil aj niekoľko prevažne hudobných dokumentov. Napríklad The Last Waltz (Posledný valčík, 1978) o poslednom koncerte skupiny The Band alebo snímky o Bobovi Dylanovi, Rolling Stones a Georgovi Harrisonovi. Za celoživotné dielo dostal tiež niekoľko ocenení.
