Lacnejšia elektrina pre domácnosti je ohrozená. Podľa informácii Denníka N Slovenské elektrárne zatiaľ neodobrili dohodu s vládou o lacnejších dodávkach elektriny. Bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva hovorí o obrovskom riziku.
Neistota je aj v súvislosti s kompenzáciou drahých energií pre firmy, ktoré sú naviazané na štátny rozpočet. Zamestnávatelia hovoria o hrozbe prepúšťania v prípade dlhého provizória. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Nina Alžbetkinová.
„V roku 2023 zostane cena elektriny pre obyvateľov stabilná a bez zmeny v porovnaní s rokom 2022. Nárast bude 0 percent, avšak ak by sme išli podľa regulovaných cien, tak nárast by bol 380 percent“. Takto o cenách elektriny pre domácnosti informoval začiatkom decembra premiér Eduard Heger (OĽANO).
Či to tak naozaj bude – už nie je isté. Podľa informácií Denníka N akcionári Slovenských elektrární nepristúpili na dohodu s vládou o dodávkach zlacnenej elektriny. Strany ju pripravovali na základe memoranda, ktoré ešte vo februári predstavil vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Analytik energie-portálu Radovan Potočár upozorňuje, že ak k finálnej dohode nedôjde, bude to problém. Ministerstvo hospodárstva totiž dodávateľov elektriny na základe rokovaní so Slovenskými elektrárňami vyzvalo, aby ju pre domácnosti na trhu nenakupovali.
„Ak by dodávatelia týmto spôsobom elektrinu pre domácnosti nedostali, tak by to znamenalo, že by ju museli dokupovať na trhu. V súčasnosti je cena elektriny na trhu niekoľkonásobne vyššia ako tých 61 eur na megawatthodinu,“ uviedol.
Vláda schválila aj novú daň pre výrobcov elektriny
Vláda však popri dohode s elektrárňami schválila ďalšiu legislatívu – napríklad novú daň pre výrobcov elektriny. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Karola Galeka (SaS) kabinet svojimi krokmi ohrozuje memorandum aj dohodu.
„Vláda robí všetko preto, aby zmluva, ktorú dohodli, nepodpísali. Neviem či hrajú čierneho Petra, kto bude ten zlý, kto nakoniec povie, že nepodpíšem. Je to obrovské riziko, ktoré vláda podniká,“ skonštatoval.
Otáznik však visí aj nad firmami – ohrozené sú kompenzácie vysokých cien energií. Ak sa poslancom nepodarí schváliť rozpočet a Slovensko sa ocitne v provizóriu, firmy sa možno
peňazí nedočkajú.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka hovorí, že v takom prípade budú musieť utlmiť výrobu či prepúšťať zamestnancov. „V tejto chvíli nikto nechce prepúšťať a nikto si nepripúšťa, že by upustil od svojich podnikateľských aktivít. Ale ak sa situácia nezmení, tak to budeme musieť realizovať,“ povedal.
Štát ma v rukáve aj plán B – a to všeobecný hospodársky záujem, ktorý v novembri schválila vláda. Určila, za koľko musia elektrárne dodávať domácnostiam elektrinu.
Rezorty hospodárstva a financií a ani Slovenské elektrárne na otázky RTVS o ďalšom postupe zatiaľ neodpovedali.
