Národný umelec, maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg Vincent Hložník zomrel pred 25 rokmi – 10. decembra 1997. Albín Brunovský ho nazval očarujúcim zjavom, ktorý zaujal svojou charizmou. „Keď niekam prišiel, tak bolo cítiť, že prišiel niekto…“
Hložník sa narodil 22. októbra 1919 sa vo Sveredníku pri Žiline. Vo svojej maliarskej tvorbe nadväzoval na symbolizmus Cypriána Majerníka (boli si ľudsky blízky) a vo voľnej grafike na expresívnosť i humanizmus Kolomana Sokola. Na „Hložníkovej grafickej škole“ umelecky vyrástli viaceré generácie mladých grafikov. Jeho dielo je mnohotvárne a pozoruhodne rozsiahle.
Bol najstarším z piatich detí. Jeho súrodencom bol aj maliar Ferdinand Hložník (1921-2006, zaslúžilý umelec). Už ako chlapec rád kreslil a v štrnástich rokoch si už zvolil autorský podpis.
V roku 1933 začal študovať na žilinskom reálnom gymnáziu, kde ho učil kreslenie prof. Zdeněk Balaš. Ten v ňom hneď objavil talent a nasmeroval ho na dráhu výtvarného umelca. Jeho výrazný talent presvedčil aj porotu na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe, kde ho prijali v roku 1937. V oddelení dekoratívnej a monumentálnej maľby boli jeho profesormi František Kysela a Josef Novák.
Veľa kreslil aj nad rámec školských povinností, neustále ho inšpirovalo pražské mestské prostredie. Štúdium ukončil v roku 1942 a hneď v tom istom roku mal aj prvú výstavu na Slovensku v bratislavskom Dome umenia. Vincent Hložník ukázal niečo nové. Kompozíciu v disharmóniách, obnažil anatómiu figúr, deformoval kĺby, nadsadzoval figúry.
Chudobný študent
Už ako devätnásťročný študent sa zaujímal o prácu ilustrátora v Matici slovenskej (MS) v Martine. Ako prvé pokusné ukážky poslal ilustrácie ku Kremnickým povestiam. Jeho kresby zaujali, a tak s ním MS nadviazala spoluprácu.
Hložník v Prahe študoval za dosť nepriaznivých finančných podmienok. Požiadal Maticu o podporu. Tá mu dvojtýždenne posielala 250 korún ako pôžičku, ktorú mal vrátiť z honorárov, keď nastúpi na miesto grafika. Ponúkla mu aj peniaze na návrat domov. Hložník sa oženil so svojou spolužiačkou Vierou Horákovou a usadili sa v Martine.
V MS ilustroval množstvo literárnych predlôh a časopisov pre deti (Slniečko a i.). Absolvoval študijné pobyty v Taliansku (1948), ZSSR (1954), Holandsku (1956), Maďarsku a Francúzsku (1957), Mexiku (1958), Nemecku (1959) a Poľsku (1960).
Nepohodlný umelec
Na základe listu a prosby sochára Rudolfa Pribiša (rektor Vysokej školy výtvarných umení – VŠVU) sa Vincent Hložník rozhodol presťahovať do Bratislavy. V roku 1952 začal vyučovať na VŠVU. Bol vedúcim Oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie, jeden rok aj vedúci Oddelenia monumentálneho maliarstva. V rokoch 1955 – 1959 bol prorektorom školy.
V roku 1958 ho vymenovali za profesora, v rokoch 1960 – 1964 sa stal rektorom. Od roku 1970 bol Hložník perzekvovaný komunistickým režimom, pretože nesúhlasil so vstupom okupačných vojsk do Československa (1968).
V roku 1972 musel školu opustiť. Stal sa z neho nezamestnaný umelec. Dostal však zaujímavú ponuku od kňaza Štefana Račeka vymaľovať kostol sv. Michala v Dolnom Hričove. Ponuku prijal napriek tomu, že iní umelci to pred ním odmietli.
V priebehu desiatich rokov sa v tejto sakrálnej pamiatke zo 14. storočia dorábali vitráže, mozaiky a hlinená terakota. Kostol sa preslávil ako unikátne dielo a dostal čestný prívlastok slovenská Sixtínska kaplnka.
Od ilustrácií až po známky
Osobitné postavenie v Hložníkovom diele má ilustrácia. Ilustroval okolo tristo kníh, najmä pre deti, ale aj literatúru pre dospelých. Námetovo nebolo jeho tvorbe nič cudzie. Od literárno-ilustračných motívov, cez každodenné scény zo života až po fantazijné, symbolické a duchovné zápasy.
Témy siahajú od vojnových výjavov cez cirkusantské scény po zobrazenia ľudí pri práci. Sústreďoval sa však na vyjadrenie ťaživých životných pocitov. Svoje dielo kategorizoval do výtvarných cyklov. Vytvoril litografický cyklus Človek, Fašizmus, Povstanie, Transport, cyklus drevorytov Atómový teror, či sériu obrazov Storočie malomocných a cyklus kresieb k ústave.
V nemalej miere sa tiež podieľal na známkovej tvorbe. Jeho známky Býci, Nad Tatrou sa blýska či List z Apokalypsy vytlačili v pražských tlačiarňach. Jeho známku Veľká noc vydala v marci 2007 Slovenská pošta.
Daroval obrazy na národný poklad
Hložník mal nespočetné množstvo samostatných i kolektívnych výstav doma a v mnohých krajinách Európy, Ameriky a Ázie. Slovenské galérie sa k jeho dielu vracajú. Hložník daroval Slovenskej republike sto obrazov zo svojho celoživotného diela na národný poklad.
Jeho želaním bolo, aby tento unikátny dar spravovala Matica slovenská. V novembri 2007 Matica usporiadala výstavu z výberu týchto diel pod názvom Hlboko v slovenskej zemi v galérii Matice. V roku 2009 darovala Hložníkova rodina Žilinskému samosprávnemu kraju jeho 799 diel a v Považskej galérii umenia otvorili stálu expozíciu jeho tvorby.
V deň 100. výročia jeho narodenia, teda 22. októbra 2019, sa v Slovenskom rozhlase uskutočnila vernisáž výstavy VH-100 obrazov ako pocta tomuto výnimočnému umelcovi.
Na troch poschodiach obrátenej pyramídy mohli návštevníci vidieť 100 obrazov a grafických listov z rôznych období jeho tvorby. Verejnosť po prvý raz videla kolekciu jeho diel, ktoré v roku 1993 venoval pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky na Národný poklad SR. Diela sú tam verejnosti naďalej prístupné.
„Vincent Hložník je klenotom slovenskej kultúry a patrí medzi najväčších európskych umelcov 20. storočia. Pre neho bolo maľovanie každodennou potrebou. Pokora s rozmerom tvorcu, ktorý presne vie, čo bude na jeho obrazoch. Na jeho obrazy treba viac času i vizuálnej skúsenosti,“ uviedol počas vernisáže kurátor výstavy Ľudovít Petránsky.
Oceňovaný umelec
Za svoje dielo získal Hložník viacero prestížnych ocenení, medzi inými hlavnú cenu Brightovej nadácie na Bienále v talianskych Benátkach (1958), Cenu Cypriána Majerníka (1962), Zlatú medailu na 1. bienále grafiky v bulharskej Varne (1981), Cenu vydavateľstva Mladé letá za ilustrácie (1983), Rad Tomáša Garrique Masaryka III. triedy (1991). V roku 1992 mu udelila medzinárodná porota cenu Prix d’honneur za grafiku.
Vincent Hložník zomrel 10. decembra 1997 v Bratislave vo veku 78 rokov. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia, generácie umelcov druhej svetovej vojny, mladej avantgardy.
