Emeritný pápež Benedikt XVI. v sobotu 31. decembra zomrel vo veku 95 rokov. Benedikt XVI., občianskym menom Joseph Alois Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 v meste Marktl am Inn v Nemecku.
Pred svojím zvolením za pápeža pôsobil ako teológ a prefekt Kongregácie pre náuku viery. Z týchto čias pochádza jeho prezývka Boží rotvajler.
Počas jeho pontifikátu čelila katolícka cirkev niekoľkým výzvam, vrátane poklesu záujmu o duchovné povolania, nižšej návštevnosti kostolov, rozvratným diskusiám o smerovaní cirkvi a následkom škandálu, ktorý sa začal koncom 90. rokov 20. storočia a ktorý sa týkal cirkevného riešenia mnohých prípadov sexuálneho zneužívania kňazmi.
Detstvo a mladosť
Ratzingerov otec bol policajtom, jeho matka pochádzala z Južného Tirolska a pracovala v hoteli ako kuchárka. Joseph mal dvoch starších súrodencov – sestru Máriu a brata Georga. Vyrastal v hlboko veriacej rodine.
Keď v roku 1933 prevzali nacisti v Nemecku moc, Joseph mal len šesť rokov, píše životopisný portál britannica.com.
Jeho rodičia – zarytí katolíci – boli voči režimu nepriateľskí. Ratzinger vstúpil do seminára v roku 1939. V roku 1941 ho, ako v tej dobe všetkých štrnásťročných chlapcov, zapísali do Hitlerjugend.
Krátko ho väznili americkí vojaci
V roku 1943 ho odviedli do nemeckej armády, kde slúžil v protilietadlovej jednotke v Bavorsku. O dva roky neskôr ho poslali do Maďarska. Ratzinger dezertoval v apríli toho istého roku a následne ho zajali americkí vojaci a krátko ho väznili.
Po skončení vojny spoločne so svojím bratom Georgom znovu vstúpil do seminára. V roku 1951 – 29. júna – ich oboch vo Freisingu vysvätili za kňazov.
V roku 1953 získal Joseph Ratzinger doktorát teológie na univerzite v Mníchove. Najskôr pracoval ako výpomocný kňaz vo farnosti v München-Moosach a ako kaplán vo farnosti München-Bogenhausen
Pôsobil aj ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu.
Na Mníchovskej univerzite sa habilitoval prácou o svätom Bonaventurovi v odbore fundamentálnej teológie.
Neskôr pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne.
V rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový teológ 2. vatikánskeho koncilu. V roku 1963 sa stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem na univerzite v Münsteri. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 až 1977 na univerzite v Regensburgu.
Dňa 25. marca 1977 Josepha Ratzingera vymenovali za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Dňa 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála.
Vedel objektívne diskutovať aj o kontroverzných témach
V roku 1981 ho pápež Ján Pavol II. menoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery. V tejto funkcii si Ratzinger vyslúžil povesť zástancu tvrdej línie. Odsúdil teológiu oslobodenia a potlačil liberálnejších teológov.
Napriek tomu dokonca aj jeho najtvrdší kritici uznávali jeho inteligenciu a schopnosť diskutovať o kontroverzných záležitostiach v objektívnom a nezaujatom duchu.
Uznávali ho aj pre jeho pokoru a miernosť, ako aj pre jeho mnohé talenty – hovoril niekoľkými jazykmi a bol výborným klaviristom s osobitnou záľubou v Mozartovi.
Hoci Ratzinger trval na nadradenosti katolíckej viery nad inými náboženstvami, ktoré považoval za nedostatočný prostriedok na spásu, bol tiež úzko zapojený do historického úsilia pápeža Jána Pavla II. osloviť iné náboženstvá, najmä judaizmus a islam.
Pápežské roky
Po smrti pápeža Jána Pavla II. v roku 2005 sa stal jedným z najväčších favoritov, ktorý mal zasadnúť na Petrov stolec.
Joseph Ratzinger bol blízkym spolupracovníkom zosnulého pápeža.
Predpovede sa naplnili a 19. apríla 2005 o 17.50 h začal z komína na Sixtínskej kaplnke vychádzať biely dym.
To bolo neklamným znamením, že kardináli, ktorí sa zišli na konkláve, práve zvolili 265. pápeža v dejinách katolíckej cirkvi.
Voľba Josepha Ratzingera bola neobyčajne rýchla a presvedčivá. Stalo sa tak už po štvrtom hlasovaní, a to jasnou väčšinou 100 z celkového počtu 115 hlasov. Zvolili ho za pápeža vo veku 78 rokov.
Prvé slová nového pápeža, ktoré predniesol po svojom zvolení z balkóna požehnaní Baziliky sv. Petra, boli: „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II., zvolili ctihodní kardináli mňa, jednoduchého a pokorného robotníka v Pánovej vinici.“
Potom udelil svoje prvé pápežské požehnanie Urbi et orbi – Mestu a svetu.
Pápežom proti svojej vôli
Nástupca zosnulého Jána Pavla II. bol inaugurovaný 24. apríla 2005. Kardinál Ratzinger prijal pápežské meno Benedikt XVI., ktoré si zvolil po Benediktovi XV. Ten nastúpil na stolec sv. Petra v roku 1914.
Kardinál Ratzinger sa nechcel stať pápežom – niekoľkokrát dokonca prosil Jána Pavla II., aby mu dovolil odísť aj z vedenia Kongregácie pre náuku viery a venovať sa štúdiu a modlitbe. Na svojom mieste zostal nakoniec jedine preto, lebo pápež jeho prosby vytrvale odmietal.
Benedikt XVI. bol známy ako konzervatívny katolík a silný obranca katolíckej cirkvi. Mal povesť rozhodného teológa a filozofa, ktorý odmieta zmenu postoja cirkvi k homosexualite, k manželstvám osôb rovnakého pohlavia, eutanázii i umelým potratom.
Vzhľadom na svoj pokročilý vek v čase zvolenia necestoval toľko ako jeho predchodca Ján Pavol II. Počas svojho pontifikátu vykonal 25 zahraničných ciest a navštívil 29 krajín. Slovensko medzi nimi nebolo. Do Bratislavy však zavítal ešte ako kardinál koncom marca 1992.
Počas svojho pontifikátu vydal tri encykliky. Deus caritas est (Boh je láska – o kresťanskej láske), Spe salvi (V nádeji sme spasení – o kresťanskej nádeji), Caritas in veritate (Láska v pravde – o integrálnom ľudskom rozvoji v láske a v pravde).
Ako prvý novodobý pápež sa vzdal úradu
Hlava katolíckej cirkvi pápež Benedikt XVI. dňa 11. februára 2013 oznámil, že sa 28. februára toho istého roku dobrovoľne vzdá svojho pontifikátu.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil tvrdením, že v dôsledku pokročilého veku už nemá dostatok síl na ďalšie vykonávanie tohto úradu.
„Z tohto dôvodu a s vedomím vážnosti tohto kroku, s plnou slobodou vyhlasujem, že sa vzdávam služby rímskeho biskupa, následníka svätého Petra,“ uvádzalo sa v pápežom vyhlásení, ktoré zverejnil Vatikán.
Stal sa tak prvým pápežom po takmer 600 rokoch, ktorý sa vzdal úradu. Posledným pápežom, ktorý sa odhodlal k takémuto kroku, bol v roku 1415 Gregor XII. v snahe vyriešiť spor medzi dvoma uchádzačmi o pápežstvo.
Benedikt XVI. zastával pápežský úrad do 28. februára 2013, teda necelých osem rokov.
Krátko pred odstúpením vyhlásil, že zvyšok svojho života chce stráviť v modlitbách ukrytý pred svetom. Do zvolenia nového pápeža Františka sa zdržiaval v letnej rezidencii Castel Gandolfo.
Od 2. mája 2013 žije emeritný pápež Benedikt XVI. v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikánskych záhradách.
Zdravotné ťažkosti
Vo svojich posledných dňoch bojoval emeritný pápež so zhoršeným zdravotným stavom. Ako dôvod uvádzal kláštor Mater Ecclesiae, kde sa o 95-ročného Benedikta starali lekári, najmä jeho vysoký vek.
Najavo vyšli však aj informácie, že jeho zdravotný stav sa zhoršoval už pred vianočnými sviatkami. Jednu z posledných zverejnených fotografií bývalého pápeža urobili 1. decembra. Vtedy sa zišiel s víťazmi teologickej ceny, ktorá je podľa neho pomenovaná. Po celý čas sedel a vyzeral nesmierne slabý
Pár týždňov pred jeho úmrtím tí, ktorí mali príležitosť Benedikta vidieť, hovorili, že bol po telesnej stránke veľmi krehký, ale jeho myseľ zostávala bystrá.
Pápež Benedikt XVI. zomrel 31. decembra 2022 o 9:34 v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne.
