Ak sa podarí dočasne poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO) zostaviť novú vládu, dlhová brzda, ktorá dohliada na hospodárenie štátu, zostane naďalej vypnutá.
Novému kabinetu by takáto situácia vyhovovala. Jej aktivovanie by totiž v súčasnej ekonomickej kríze znamenalo, že vláda musí v budúcom roku predložiť vyrovnaný štátny rozpočet.
Problémom je, že vládny kabinet nedávno padol. A nový, či už ho vytvorí prezidentka Zuzana Čaputová alebo poverený premiér, bude mať od dlhovej brzdy do konca volebného obdobia pokoj. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Čo je to dlhová brzda?
Každá vláda, ktorá sa ujme moci, má dvojročné prázdniny čo sa týka šetrenia. Počas nich je tzv. dlhová brzda vypnutá.
To znamená, že ak je štátny dlh napríklad nad kritickými 60 percentami HDP, vláda počas dlhových prázdnin nemusí predkladať vyrovnaný rozpočet, ani žiadať parlament o vyslovenie dôvery.
Naopak. Dostáva čas na zorientovanie sa a prijatie opatrení, aby sa spomínaným sankciám vyhla. Problémom je, že za uplynulé tri roky je na politickej scéne snaha sformovať už tretiu vláda.
A každý kabinet, hoci ho tvoria tie isté strany ako v roku 2020, má od dlhovej brzdy dva roky pokoj. Predseda finančného výboru Marián Viskupič (SaS) tvrdí, že problém už trvá dlhšie, ako len toto volebné obdobie.
„Už v roku 2018, kedy vláda Petra Pellegriniho (Hlas-SD) nahradila vládu Roberta Fica (Smer-SD), a teda následná výmena vlády neumožnila vôbec zapnúť dlhovú brzdu,“ uviedol Viskupič.
Nedostatky dlhovej brzdy
Podľa odborníkov sa ukazuje, že dlhová brzda má výrazné nedostatky. Hoci OĽANO ako víťaz posledných volieb malo ambíciu zreformovať celý systém, doteraz sa tak nestalo.
Nová dlhová brzda narazila na názorové rozdiely Igora Matoviča (OĽANO) a Richarda Sulíka (SaS). Preto leží v parlamente už viac ako dva roky. Štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek vlani v októbri v tejto súvislosti povedal, že „leží na stole, ale je predmetom politických diskusií“.
Reforma dlhovej brzdy
Koncom minulého roka chcel politické rozdiely v otázke dlhovej brzdy zotrieť Milan Vetrák (OĽANO). Po páde vlády sa situácia zmenila a téme sa nevenuje. SaS tvrdí, že do volieb už nikto nebude mať záujem dlhovú brzdu zreformovať. „Politická vôľa sa už v tomto volebnom období nenájde,“ povedal Viskupič.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth pripomína, že reforma by priniesla, čo sa týka dvojročného vypínania dlhovej brzdy po nástupe novej vlády, zásadné zmeny.
„Vypínanie vrchných sankčných pásiem by malo byť len pre nové vlády, ktoré vzídu z parlamentných volieb. Zároveň by mohlo byť kratšie. Nie na dva roky, ale na jeden,“ uviedol Tóth.
Inými slovami, dlhová brzda by bola vypnutá len rok, a to len pre vládu, ktorá priamo vzíde z parlamentných volieb. Pre každý ďalší kabinet by výnimka neplatila.
