České prezidentské voľby sú podľa denníka The New York Times (NYT) dôležité ani nie tak pre to, čo prinesú, ako skôr pre to, čo ukončia. A síce éru doterajšieho „excentrického a tvrdo pijúceho“ prezidenta, ktorý sa často dostával do sporov s českou vládou a európskymi spojencami pre snahy o zbližovanie sa s Ruskom a Čínou.
Bez ohľadu na to, ktorý z dvoch finalistov – bývalý generál NATO Petr Pavel či miliardár a expremiér Andrej Babiš – nakoniec zvíťazí, „odchod Miloša Zemana, českého prezidenta poslednej dekády, by mal zahraničné vzťahy krajiny vrátiť na jednoznačne prozápadnú cestu“, myslí si NYT. Podľa neho si Pavel i Babiš želajú bližšie vzťahy so Západom a NATO.
Denník konštatuje, že úloha českého prezidenta je predovšetkým ceremoniálna. Zeman ju však využíval a podľa svojich kritikov aj zneužíval. A to, aby z Pražského hradu urobil alternatívne centrum zahraničnej politiky zamerané na budovanie vzťahov skôr s Východom ako so Západom.
„Len niekoľko dní pred tým, ako sa v piatok (13. 1.) začalo prvé kolo volieb, mal Zeman videohovor s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom. Ten Prahu vyzval, aby aktívne podporovala vzťahy Číny s východnou a strednou Európou. Čo je niečo, čo sa nepredpokladá, keď Zeman v marci formálne odíde,“ píše americký denník.
Východ vs. Západ
Na to, keď Zemanova éra končí, sa tak teší aj český minister zahraničia Jan Lipavský, podľa ktorého to prinesie novú šancu a zásadný nový impulz českej zahraničnej politike.
„Zemanova éra sa skončila a bez ohľadu na to, kto vyhrá, sa situácia zmení. Škodil českej zahraničnej politike. Bol viac otvorený Východu, viac otvorený Rusku a Číne,“ hovorí podľa NYT v podobnom duchu politológ Otto Eibl z Masarykovej univerzity.
Denník pripomína, že česká vláda na čele s Petrom Fialom je silným podporovateľom Ukrajiny. Zeman, zdesený ruskou inváziou na Ukrajinu, podľa denníka v posledných mesiacoch dáva najavo menšie nadšenie pre úzke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Zároveň však udržiava vrelé vzťahy s jeho najbližšími európskymi priateľmi. Nimi sú maďarský premiér Viktor Orbán a srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorí sú autoritárskymi lídrami.
V kontraste so Zemanom sa finalisti prezidentskej voľby podľa NYT zameriavajú skôr na Západ ako na Východ. Aj keď obaja začali svoju kariéru v komunistickom Československu a boli členmi komunistickej strany.
Babiš, ktorý bol politickým spojencom Zemana, sa krátko pred voľbami stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Síce má dobré vzťahy s Orbánom, ale počas pôsobenia v úrade premiéra nedával najavo žiadne sympatie k Rusku.
Pavel sa zase stal šéfom českého generálneho štábu a potom sa dostal do čela vojenského výboru NATO, pripomína denník.
