Márnomyseľný, zákerný, podlý a brutálny ako máloktorý Hitlerov stúpenec, skúsený letec, vášnivý lovec a zberateľ všetkého, čo sa dá označiť za umenie. Aj takto by sa dal podľa internetového portálu Prima Zoom charakterizovať muž číslo dva nacistickej Tretej ríše Hermann Göring.
Narodil sa pred 130 rokmi (12. januára 1893) v Bavorsku ako druhý syn druhej manželky Heinricha Ernsta Göringa, v tom čase nemeckého generálneho konzula na Haiti.
Rodina sa po otcovom odchode do dôchodku v roku 1896 opäť stretla v Nemecku. Göring vyrastal neďaleko Norimbergu na malom zámku Veldenstein. Jeho majiteľom bol Hermann, Ritter von Epenstein – Žid, ktorý bol až do roku 1913 milencom Göringovej matky a krstným otcom jej detí.
Bol skúseným letcom
Göring bol vycvičený na vojenskú kariéru, v roku 1912 získal vojenské hodnosti a počas prvej svetovej vojny slúžil s vyznamenaním a pripojil sa k začínajúcemu letectvu.
S osemnástimi zostrelmi sa Göring stal jedným z nemeckých leteckých es prvej svetovej vojny a veliteľom Richthofenovej leteckej eskadry. Po vojne zostal pri lietaní. Pracoval ako pilot pre švédsku leteckú spoločnosť Svenska Lufttrafik a lietal aj ako aerotaxi.
Po období pôsobenia ako obchodný pilot v Dánsku a Švédsku sa zoznámil so švédskou barónkou Carin von Kantzow, ktorá sa rozviedla so svojím manželom a 3. februára 1923 sa v Mníchove s Göringom zosobášila.
Jej bývalý manžel finančne podporoval rodinu Göringovcov, platil za služobníctvo a nákladné výdavky a posielal do Mníchova potravinové balíčky.
Člen Hitlerovej politickej strany
Mníchov bol pre Göringa osudný aj z iného dôvodu. V roku 1923 sa stal jedným z prvých členov strany Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) Adolfa Hitlera.
Počas neúspešného mníchovského pivného puču ho tiež postrelili do nohy. Toto zranenie sa v neskorších rokoch neustále ozývalo a nakoniec spôsobilo, že Göring bol čoraz viac závislý od liekov proti bolesti. Počas puču nariadili jeho zatknutie, ale spolu s manželkou utiekol do Rakúska.
V roku 1927 sa vrátil do Nemecka, kde sa mu osvedčili jeho kontakty a opäť ho prijali do vedenia NSDAP. Obsadil jedno z dvanástich kresiel v Ríšskom sneme, ktoré nacistická strana získala vo voľbách v roku 1928.
Potom sa Göring stal uznávaným lídrom strany v dolnej komore parlamentu. Keď nacisti vo voľbách v júli 1932 získali 230 kresiel, zvolili ho za predsedu Ríšskeho snemu.
Göringovou jedinou starosťou v Ríšskom sneme bolo oklieštiť demokratický systém, ktorý Ríšsky snem údajne reprezentoval až do marca 1933.
Využil svoje nové postavenie ministra vnútra v Prusku, najväčšom a najvplyvnejšom nemeckom štáte, na nacizáciu pruskej polície a zriadenie gestapa, teda tajnej politickej polície, uviedol portál Britannica. Zriadil tiež viaceré koncentračné tábory.
Hitlerov najvernejší stúpenec
Göringova pozícia najvernejšieho Hitlerovho stúpenca zostala po zvyšok desaťročia neotrasiteľná, dodáva Britannica. Štátne úrady zbieral takmer podľa svojej vôle. Bol ríšskym komisárom pre letectvo a šéfom novovzniknutej Luftwaffe – nemeckého letectva, ktoré bolo do marca 1935 maskované ako civilný podnik.
Stal sa vrchným ríšskym lesníkom a veliteľom poľovnej stráže v roku 1933. V júni 1934 sa podieľal na vedúcej úlohe pri straníckej čistke vodcu Sturmabteilungu, skrátene SA (paramilitárna organizácia založená na začiatku 20. rokov 20. storočia v Nemecku) Ernsta Röhma.
V tom istom roku však prenechal svoju funkciu šéfa bezpečnosti Heinrichovi Himmlerovi, čím sa zbavil zodpovednosti za gestapo a koncentračné tábory. Göring bol tiež neustále zamestnaný ako Hitlerov putovný veľvyslanec.
Göring bol najobľúbenejším nacistickým vodcom nielen u nemeckého ľudu, ale aj u veľvyslancov a diplomatov cudzích mocností.
Postavenie využíval na vlastné obohacovanie
Svoje nedobytné postavenie využíval na vlastné obohacovanie. Bol to Göring, kto viedol ekonomickú despotizáciu Židov v Nemecku a na rôznych územiach, ktoré sa dostali pod Hitlerovu moc.
Jeho poľovnícke záujmy mu umožnili získať rozsiahly lesný majetok v Schorfheide severne od Berlína, kde od roku 1933 vybudoval veľké baronské sídlo v rozsahu zodpovedajúcom jeho ambíciám. Nazval ho Carinhall na počesť svojej prvej manželky, ktorá zomrela v roku 1931.
O štyri roky sa oženil s herečkou Emmy Sonnemannovou, ktorá mu porodila dcéru Eddu – jeho jediné dieťa.
Hoci Göring pravdepodobne chcel odvrátiť alebo oddialiť vojnu, ako naznačujú jeho neúspešné rokovania so švédskym priemyselníkom Dahlerusom z roku 1939, bola to jeho Luftwaffe, ktorá pomohla uskutočniť bleskovú vojnu. Tá zničila poľský odpor a oslabovala jednu krajinu za druhou, ako Hitlerove kampane postupovali.
Depresia a drogová závislosť
Göringova sebapokojná povaha bola príliš slabá na to, aby vydržala náročnú vojnu alebo aby sa postavila proti Hitlerovým slepým predsudkom v prospech výroby bombardérov namiesto stíhacích lietadiel.
Obranyschopnosť Luftwaffe klesala, keď sa Hitlerove bojové fronty rozširovali zo severnej Európy do Stredomoria a severnej Afriky. Göring stratil tvár, keď Luftwaffe nedokázala vyhrať bitku o Britániu ani zabrániť spojeneckému bombardovaniu Nemecka.
Pod zámienkou zlého zdravotného stavu sa stiahol do súkromia, nakoľko mu to Hitler dovolil. Žil v súkromí v prepychu Carinhallu, priblížil portál Britannica.
Göringova neschopnosť ako vrchného veliteľa Luftwaffe však viedla k strate jeho postavenia v NSDAP. K tomu sa pridalo aj pohŕdanie, ktoré k nemu pre jeho egocentrizmus a postavenie Hitlerovej pravej ruky prechovávali jeho kolegovia.
V priebehu vojny Göring upadol do depresie a naďalej bojoval s drogovou závislosťou.
Norimberský proces
Hitler nevidel Göringové chyby a naďalej s ním udržiaval úzke vzťahy. V roku 1939 ho vyhlásil za svojho nástupcu a v roku 1940 mu udelil osobitnú hodnosť Reichsmarschall des Grossdeutschen Reiches alebo „ríšsky maršal“.
Ostatní nacistickí vodcovia mu zazlievali jeho zvýhodnené postavenie a zároveň opovrhovali jeho samoľúbosťou.
Hitler ho však nevymenil až do posledných dní vojny, keď sa Göring pokúsil prevziať jeho právomoci. Göring sa totiž domnieval, že je Hitler v Berlíne obkľúčený a bezmocný.
Hermanna Göringa zatkli 28. apríla 1945 na zámku Mauntendorf spolu so svojou bohatou zásobou parakodínových tabletiek, lieku kombinujúceho paracetamol a kodeín.
Počas rok trvajúceho norimberského procesu sa Göring bránil. Sám seba vnímal ako hviezdneho obžalovaného a popieral akúkoľvek spoluúčasť na ohavnejších aktivitách režimu.
Porota však bola neúprosná a odsúdila ho spolu s ďalšími 11 významnými členmi Tretej ríše na trest smrti obesením. Rozsudok smrti si vypočuli 1. októbra 1946.
Rozsudok sa mal vykonať 16. októbra 1946 v Norimbergu, kde sa Göring ešte pár rokov predtým zúčastňoval na obludných akciách na podporu nacizmu.
Poprave však unikol, keď 15. októbra prehltol kapsulu kyanidu draselného. Kyanid bol údajne ukrytý v géle na vlasy, no podľa iných zdrojov si Göring dal kapsulu zašiť do kože na bruchu, píše portál Prima Zoom.
