Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Minulý rok podľa Žilinku potvrdil klesajúci trend v používaní paragrafu 363

Kritici hovoria, že nejde o počet.

Minulý rok podľa Žilinku potvrdil klesajúci trend v používaní paragrafu 363
Ilustračná snímka. Foto: Unsplash

Generálna prokuratúra (GP) bilancuje. Minulý rok podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku potvrdil klesajúci trend používania paragrafu 363. Zdôraznil, že čísla vyvracajú tvrdenia, že po inštitúte siaha pričasto. Neziskové organizácie, ktoré žiadajú zmenu, však hovoria, že nadužívanie nie je o počte, ale o citlivých kauzách, v ktorých paragraf použili.

Čísla nestačia ani policajnému prezidentovi. Hamran tvrdí, že Žilinka posunul paragraf na úplne inú úroveň. Nepoužíva ho len pri vznesení obvinení, ale aj pri začatí trestných stíhaní. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Karolína Jacová.

Štatistika hovorí jasnou rečou, informuje generálny prokurátor. Minulý rok priniesol 608 návrhov na postup podľa paragrafu. Tie musela generálna prokuratúra vybaviť, teda povedať či zruší rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol porušený zákon.

„Za posledných sedem rokov aj v absolútnych číslach, došlo v roku 2022 k najnižšiemu počtu prípadov, v ktorých bol uplatnený paragraf 363 Trestného poriadku. Stalo sa tak v 83 veciach, v roku 2021 to bolo 89 prípadov a v roku 2020 85 prípadov,“ uviedol hovorca GP Dalibor Skladan.

Nejde o počet, ale obsah prípadov

Advokátka Via Juris Eva Kováčechová nevidí dôvod čísla spochybňovať. O podstate veci však podľa nej nehovoria. „Ten problém je v tom, že postup podľa paragrafu 363 sa používa veľmi netransparentne, nepredvídateľne a nezrozumiteľne. Verejnosť nevie kedy a za akých okolností generálny prokurátor rozhodne na základe tohto paragrafu,“ hovorí.

Nejde teda o počet prípadov, ale o samotný obsah. Žilinka zdôrazňuje, že po paragrafe siaha bez ohľadu na meno a status obvineného. Faktom však ostáva, že ho použil napríklad v kauzách Jaroslava Haščáka, Roberta Fica či Vladimíra Pčolinského.

Hoci sa podľa Eduarda Baráňa z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied používa paragraf transparentne, dodáva: „To, samozrejme, nevylučuje otáznosť jeho jednotlivých pozícií. To však môžem povedať skoro o každom ustanovení právneho poriadku. Nemyslím si, že paragraf 363 je zrelý na zrušenie alebo zásadnú reformu“.

O opaku hovorí výzva na úpravu, ktorú iniciovala Via juris a podpísalo ju takmer 25 000 ľudí. Kováčechová dodáva, že sa budú snažiť naďalej, a to aj potom, čo koncom minulého roka poslanci Národnej rady SR odmietli tri návrhy na zmenu. Tvrdí, že na diskusiu vyzvali aj generálneho prokurátora, odpoveď nedostali.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál