Poverená vláda Eduarda Hegera (OĽANO) stratila časť svojich kompetencií a nepomôže jej ani súhlas hlavy štátu. Nemôže napríklad v plnej miere rozhodovať o tom, akú vojenskú pomoc, a či vôbec, Slovensko Ukrajine pošle.
Zatiaľ čo zahraničné médiá špekulujú o tom, či aj Slovensko prenechá nemecké tanky Leopard 2 Ukrajine, slovenská vláda rieši úplne iné problémy. Po vyslovení nedôvery totiž nemôže rozhodovať ani o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Füle.
Dohoda na zásadných otázkach
Do ústavy to pred dvanástimi rokmi presadil právnik Radoslav Procházka. Hovorí, že vláda sa na tom, čo sú zásadné otázky, musí dohodnúť s hlavou štátu.
„Predpokladám, že si budú chcieť vzájomne poskytovať súčinnosť. A to špeciálne v otázkach, ktoré súvisia aj s ochranou suverenity a územnej celistvosti Slovenska,“ uviedol.
Uvedomuje si to aj ministerstvo obrany. A keďže ústava bližšie neurčuje, čo je zásadná otázka, hodnotí to ako stav právnej neistoty.
„Komplikovať sa tak môže aj rozhodovanie o ďalších možnostiach podpory Ukrajiny so spojencami, či dohodnutie detailov o možných náhradách techniky alebo zásob. S cieľom neprekročiť súčasné právomoci sa tak všetky materiály posielajú na schválenie kancelárii prezidentky,“ priblížila hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.
Stav právnej neistoty
Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave pripomína, že dočasne poverená vláda stratila medzi inými tieto kompetencie úplne. A to bez ohľadu na súhlas prezidentky.
„Tým, že nemáme rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým by podrobne vysvetlil, čo všetko tam môže patriť, sa Slovensko nachádza v stave právnej neistoty,“ dodal.
Problémom je, že kabinet Eduarda Hegera chce s obmedzeniami vládnuť ešte deväť mesiacov. Rozhodovať bude o ďalšej vojenskej pomoci východným susedom Slovenska.
„Ak by vláda chcela pomôcť Ukrajine nejakým výrazným objemom vojenského materiálu, či by nedošlo k porušeniu ústavného článku. Jednoznačne by totiž išlo o zásadnú otázku zahraničnej politiky,“ skonštatoval Bujňák.
Ústavný súd podľa neho môže tento stav vyriešiť. Návrh na vyloženie ústavy musí podať iba vláda, skupina tridsiatich poslancov alebo prezidentka Zuzana Čaputová.
