Viac ako miliarda eur na účte environmentálneho fondu je predmetom záujmu viacerých politikov, ktorí by chceli prostriedky využiť na rôzne projekty.
Novela z dielne predsedu parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslava Karahutu plánuje dať viac peňazí priemyslu. A kým podniky návrh vítajú, samosprávy sa boja, že prídu o príjmy, ktoré im tiež z fondu partia.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorke RTVS Soňa Otajovičová.
Predaj emisných povoleniek zaviedla Európska únia (EÚ) pre podniky ťažkého priemyslu. Kvóty, ktoré za vypúšťanie emisií platia, by ich mali motivovať k ekologickejšej výrobe. Časť týchto peňazí by sa mala podnikom vrátiť.
Predseda Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lásza však hovorí, že dostávajú málo a to najmä na kompenzácie za vysoké ceny energií. Pripomína, že naše podniky nie sú konkurencieschopné. Nemecko prispieva 17 %, Belgicko 30% a Fínako 35 %, kým na Slovensku je príspevok vo výške jedného až dvoch percent.
Dopĺňa, že peniaze v envirofonde štát využíva aj na financovanie projektov v samosprávach. V prípade, že by viac prostriedkov išlo priemyslu, samosprávy by o ne boli ukrátené.
Návrh predsedu výboru, podľa ktorého by mali po novom dostať až 24,5 % z výnosov fondu preto víta. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča ale odmieta, že by slovenské podniky dostávali menej ako tie zahraničné. Takáto schéma kompenzácií je dobrovoľným nástrojom, ktorý v súčasnosti využíva 10 krajín EÚ. Slovensko je jedným z nich.
Ohrozené vodovody a kanalizácie
Dopĺňa, že peniaze v envirofonde štát využíva aj na financovanie projektov v samosprávach. V prípade, že by viac prostriedkov išlo priemyslu, samosprávy by sa o ne ukrátili. Dôsledkom by bolo paralyzovanie financovania budovania verejných vodovodov a kanalizácií v obciach do 2 000 obyvateľov.
Rovnaké obavy má aj podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska a starosta obce Košeca Radomír Brtáň.
„V tomto prípade by to znamenalo v prepočte zníženie ročnej dotačnej schémy zo 40 miliónov na zhruba 17 miliónov. Pre obce, ktoré nemajú vybudovaný vodovod a kanalizáciu je to určitá forma trestu,“ dodal.
Navrhovateľ novely Jaroslav Karahuta však tvrdí, že peňazí bude dosť. „Výnosy sa každým rokom zvyšujú a predpokladaný výnos z predaja emisných kvót v roku 2023 bude povyše 300 miliónov. Už 10 % percent týchto prostriedkov predstavuje čiastku vyššiu ako bola tá, čo bola minulý rok,“ uzavrel.
Novela chce navýšiť celkový objem peňazí, ktoré môže rezort z envirofondu využívať, zo súčasných 30 % na 70 %. Ministerstvo financií ale peniaze používa na znižovanie štátneho deficitu a s návrhom nesúhlasí. Pokiaľ novela v parlamente prejde, zástupcovia samospráv sa chcú obrátiť na prezidentku.