Povesť penzijného fondu poslancov Európskeho parlamentu (EP) sa otriasa. Portál EU Observer totiž zistil, že jeho správcovia nakupovali nielen akcie tabakového, ale aj zbrojárskeho priemyslu.
Financie investovali do firiem, ktoré vyrábali kontroverznú kazetovú muníciu. Až 90 percent jej obetí sú pritom civilisti. Fondu, ktorý zabezpečuje štedré dôchodky pre europoslancov, okrem toho momentálne hrozí bankrot. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Síposová.
Kazetová munícia často vybuchne až roky po vojne. V EP tiež takpovediac vybuchla až po vyše desaťročí. Nové materiály totiž dokazujú, že v roku 2008, keď sa pripravovala deklarácia o jej zákaze, dôchodky europoslancov mali zabezpečiť aj investície do firiem, ktoré ju vyrábali.
Komentátor denníka Pravda Andrej Matyšák nepovažuje takéto investície za etické. „Možno, že v tom čase, keď sa to začalo, tak to nevnímali ako problém. Je však dobré, že sa na to upozorňuje. Hoci, čo nie je zakázané, to je povolené. Ale tento krok naviac by EP v tomto prípade mal urobiť,“ vyhlásil.
Experti však upozorňujú, že krokom vzad neboli len investície fondu, ale aj jeho fungovanie. Členom totiž stačilo platiť príspevky len dva roky, aby dôchodok získali.
Fond má finančné problémy
Okrem toho, za každých 1 000 eur, ktoré doň vložili im prispel parlament dvoma tisíckami. Tu sa však kontroverzie nekončia.
„Problém spočíva aj naďalej v tom, že časť z toho oni platili zo svojich výdavkov, ktoré mali k dispozícii – akýsi rozpočet na výdavky kancelárie. Ten, samozrejme, nie je primárne určený na to, aby sa z neho financovali náklady na dôchodok. Pre EP bola táto schéma od samého začiatku veľmi nevýhodná,“ vysvetľuje analytička Europeum Zuzana Stuchlíková.
Od roku 2009 ho preto pre ďalších záujemcov uzavreli, to však problém len odsunulo, pripomína analytička. „Preto sa tie fondy dostali do obrovských finančných problémov, ktoré v tejto chvíli hrozia až potrebou nejakého bailoutu a podobne. To, samozrejme, EP a jeho imidžu v očiach verejnosti nepomáha,“ dodala Stuchlíková.
Dôchodok z neudržateľného fondu si paradoxne nárokujú aj odporcovia euroinštitúcií, či už podporovateľ brexitu britský poslanec Nigel Farage alebo francúzska šéfka krajnej pravice Marine Le Pen.
Kritike čelí aj šéf únijnej diplomacie Josep Borell. Ten okrem platu – 20 000 eur – poberá aj penziu z krachujúceho fondu.
