Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na stredajšej (25. 1.) tlačovej konferencii kritizovali spôsob aplikovania ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku. Zdôraznili, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam vydaným v prípravnom konaní.
„Môj názor je, že sa v mnohých rozhodnutiach podľa paragrafu 363 Trestného poriadku aplikujú iné pravidlá a iné právne názory. Iné je to v kauzách, kde figurujú vplyvné osoby spoločenského a podnikateľského prostredia. Iné je to v kauzách, kde figurujú iné osoby, ktoré takýto vplyv a postavenie nemajú,“ uviedol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
Prokurátor Ladislav Masár zdôraznil, že generálny prokurátor je pri rozhodovaní podľa paragrafu 363 Trestného poriadku limitovaný. Pretože ide o mimoriadny opravný prostriedok.
Dôvodnosť rušiť právoplatné uznesenia je podľa neho len vtedy, „ak napadnuté procesné rozhodnutie bolo vydané v hrubom rozpore s dôkaznou situáciou, alebo je výsledkom nezákonného postupu“.
Nie počet prípadov, ale spôsob uplatnenia
Nemal by podľa jeho slov vydávať podriadeným prokurátorom negatívne pokyny. V reakcii na dôvody zrušenia obvinenia exšéfovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému z leta 2021 uviedol, že väčšina trestných stíhaní sa začína na základe písomných trestných oznámení. Vladimíra Pčolinského neskôr opätovne obvinili.
„Podľa názoru mňa a vyšetrovateľa nebolo v poriadku, že osoba údajne požiadaná o finančnú sumu vysokým funkcionárom Národnej kriminálnej agentúry za to, že nejaká trestná vec, operatívne preverovanie, nazvime to akokoľvek, tú sumu poskytne,“ povedal Matúš Harkabus v súvislosti s kauzou poslanca Martina Borguľu, ktorému minulý týždeň generálny prokurátor zrušil obvinenie.
Riaditeľ odboru ekonomickej kriminality na ÚŠP Ondrej Repa zdôraznil, že polemika o aplikovaní ustanovenia paragrafu 363 by sa nemala viesť o počte, ale o spôsobe.
