Najväčším štrajkom za posledné desaťročia v stredu (1. 2.) v Británii vrcholí doterajšia „zima nespokojnosti“. Podľa odhadov nenastúpi do práce pol milióna zamestnancov v mnohých odvetviach.
Demonštruje sa predovšetkým za výrazné zvýšenie platov, ale aj za zlepšenie pracovných podmienok a za právo na štrajk ako také. Sedem odborových zväzov vyzvalo svojich členov na protestné akcie a skoordinovalo celoštátny deň protestu.
Vo veľkej časti Spojeného kráľovstva hrozí blokáda dopravy. Úrad britského premiéra varoval pred „významným narušením“ chodu štátu, uviedla agentúra DPA.
Do štrajku súbežne vstupujú učitelia, rušňovodiči, vysokoškolskí pedagógovia, štátni zamestnanci, vodiči autobusov či pracovníci bezpečnostných zložiek. Medzi zamestnancami zo všetkých týchto odvetví panuje enormná nespokojnosť, pripomínajú médiá.
Štrajky ohlásili aj na ďalšie dni. Napríklad v pondelok (6. 2.) a v utorok (7. 2.) majú opäť protestovať zdravotné sestry. Ďalším problémom pre konzervatívnu vládu premiéra Rishiho Sunaka bude pravdepodobne skutočnosť, že nedávno ohlásili štrajk tiež hasiči.
Štrajkujúci údajne spájajú požiadavku na zvýšenie miezd najmä s infláciou, ktorá sa v poslednom čase pohybuje okolo desiatich percent.
Ponuka vlády je nedostačujúca
Vláda ponúka učiteľom zvýšenie platov o päť percent, čo však učiteľské odbory NEU považujú za nedostatočné.
„Nejde o zvyšovanie platov, ale o nápravu historického znižovania reálnych miezd,“ uviedol zväz s tým, že od roku 2010 sa mzdy reálne znížili o 23 percent. Mnoho učiteľov z tohto dôvodu odchádza z odboru.
Ich odchody ďalej zvyšujú tlak na tých, ktorí v učiteľstve zostávajú. V Anglicku a vo Walese sa teraz chystá na jeden deň neprísť do práce približne 120 000 učiteľov a približne 23 000 škôl zostane uzavretých.
K učiteľom sa pripojili desaťtisíce pracovníkov zo 150 univerzít a tiež rušňovodičov zo 14 súkromných železničných spoločností. Okrem toho štrajkuje aj približne 100 000 pracovníkov vo verejnom sektore zo 124 rôznych štátnych úradov. Protestujú aj skúšobní komisári v autoškolách.
Premiér Sunak uviedol, že jeho dvere sú pre rokovania vždy otvorené. Zdá sa však, že nemieni diskutovať o ďalšom zvyšovaní platov. Štyridsaťdvaročný ministerský predseda opakovane varoval, že zvýšenie miezd o infláciu by len podporilo „začarovaný kruh“ stále rastúcich spotrebiteľských cien.
Kontroverzný zákon o štrajkoch
Nespokojnosť zamestnancov ďalej podnecuje kontroverzný návrh zákona, ktorým Sunak a minister obchodu Grant Schapps chcú obmedziť právo na štrajk. Prísne obmedzenia by sa po novom vzťahovali na policajtov, hasičov, pracovníkov v štátnom zdravotníctve či zamestnancov železničných spoločností.
Sunak o návrhu, ktorý reaguje na pribúdajúci počet štrajkov od vlaňajšieho leta, povedal, že má zaručiť fungovanie základných služieb štátu.
„Ľudia si nemôžu slobodne vybrať, kedy budú potrebovať záchranku alebo hasičov,“ zdôvodnil Shapps svoj návrh, ktorý podľa neho spravodlivo vyvažuje právo na štrajk a potreby obyvateľstva.
V pondelok (30. 1.) Dolná snemovňa, v ktorej prevažujú Sunakovi konzervatívci, návrh v treťom čítaní podporila. Odpor sa však očakáva v Snemovni lordov, ktorá je k pripravovanej norme ostro kritická.
Plán je „nedemokratický, neuskutočniteľný a takmer určite nezákonný“, vyhlásil generálny sekretár odborového zväzu TUC Paul Nowak. Odbory preto vyhlásili stredu 1. februáraa „dňom ochrany práva na štrajk“. Po celej krajine sa plánujú desiatky protestov proti zákonu.
Opozícia varuje, že v prípade prijatia zákona by sa zamestnanci museli obávať straty zamestnania. Podpredsedníčka labouristov Angela Raynerová návrh prekrstila na „zákon o prepúšťaní zdravotných sestier“. Prieskumy ukazujú, že štrajkujúci majú väčšinovú podporu. V očiach mnohých ľudí za chaos môže vláda.
Kým v minulosti mohli konzervatívci opakovane obviňovať z dopadov štrajkov labouristickú stranu, ktorá je úzko prepojená s odbormi, podľa pozorovateľov tento pohľad už neplatí. Na príliš veľa ľudí dosiahli rastúce ceny energií a potravín.
„Pre krízu životných nákladov už nemožno tieto štrajky vykresľovať ako ideologicky motivované,“ povedal James Frayne z poradenskej spoločnosti Public First internetovému portálu Politico.
Vplyv na volebné preferencie
Ľuďmi vnímaná tvrdohlavosť vlády má vplyv na volebné preferencie. Na čele prieskumov sú labouristi už niekoľko mesiacov. Obratu pritom nič nenasvedčuje.
Pri zachovaní súčasného stavu sa konzervatívci môžu obávať debakla v parlamentných voľbách plánovaných na rok 2024.
Podľa svojich straníckych kolegov sa však premiér Sunak nevzdá. Naopak, má ich podporu.
„Musíme si zachovať pevné nervy,“ cituje Politico jedného z konzervatívnych poslancov. Inflácia podľa neho začne čoskoro klesať a s ňou aj tlak na spotrebiteľov. „Preto musíme zostať čo najtvrdší,“ dodal.
