Na hlavný obsah

Často prehliadanou obeťou vojny je životné prostredie. Odstraňovanie škôd potrvá desiatky rokov

Uhlíkovú stopu zanechá aj samotná obnova.

Často prehliadanou obeťou vojny je životné prostredie. Odstraňovanie škôd potrvá desiatky rokov
Ilustračná snímka. Foto: Profimedia

Invázia ruských vojsk na Ukrajinu ovplyvnila ľudí, štát aj ekonomiku. No nielen to. Často prehliadanou obeťou vojen je aj životné prostredie a podnebie. Poľský ekonomický inštitút v prvej štúdii svojho druhu odhaduje, že pri tom najhoršom scenári na Ukrajine môže vzniknúť viac oxidu uhličitého, než koľko ho plánuje celá Európska únia zredukovať v nasledujúcich siedmich rokoch.

Dvaja americkí sociológovia Brett Clark a Andrew Jorgenson ešte pred desiatimi rokmi skúmali aký vplyv majú svetové armády a militarizmus na životné prostredie. Podľa nich každý konflikt poháňa ďalší s pravidelnosťou, nazývanou bežiaci pás deštrukcie. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Jana Balková.

Podľa experta na životné prostredie z Envirocentra v Banskej Štiavnici Maroša Nikolaja to platí aj pre vojnu na Ukrajine. Zdôrazňuje, že v tomto prípade ide o ekologickú katastrofu obrovských rozmerov.

„Ak hovoríme o znečistení povrchových vôd prípadne znečistení ovzdušia či znečistení príbrežnej časti najmä Čierneho mora, ide o globálne dosahy. Môžeme hovoriť o katastrofe s globálnym presahom,“ vyhlásil.

Odstraňovanie škôd potrvá desiatky rokov

Pri odstraňovaní škôd podľa neho treba počítať s desiatkami rokov a zamerať sa aj na prieskum, hoci bude zrejme nebezpečný. Vysvetľuje, že čistenie vody je zložité a dôležitý je najmä spôsob jej kontaminácie a objem, ktorý je zasiahnutý. Pri pôde sa o vyčistení síce uvažovať dá. Pripomína, že na Ukrajine ide o obrovské plochy, čo by opäť trvalo roky.

„Nie vždy to bude na všetkých miestach efektívne. Podľa zdrojov znečistenia sa bude musieť jednotlivo pristupovať k jednotlivým častiam plôch, aby sa zabezpečil aspoň ich kvázi návrat k pôvodným hodnotám, ktoré umožňujú pestovanie plodín alebo potravinárku výrobu,“ upozorňuje Nikolaj.

Poľský štátny ekonomický inštitút vypočítal, že pri najhoršom scenári sa pri ruskej invázii na Ukrajine môže navyše vyprodukovať viac oxidu uhličitého, než koľko ho plánuje celá Európska únia zredukovať v nasledujúcich siedmich rokoch.

Podľa odborníka vplyv na životné prostredie bude záležať aj od dĺžky a charakteru bojov. Uhlíkovú stopu však aj podľa neho zanechá tiež následná obnova Ukrajiny, ktorej časť sa bude odohrávať aj mimo jej územia.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál