Spojené štáty v deň výročia ruskej invázie na Ukrajinu oznámili novú vlnu sankcií v snahe oslabiť ruskú vojnovú mašinériu a potrestať osoby podporujúce politiku Moskvy. Opatrenia ministerstiev financií a obchodu mieria proti subjektom v Rusku i inde, ktoré prispievajú k ruskej schopnosti bojovať alebo pomáhajú obchádzať skoršie protiruské sankcie.
Ministerstvo zahraničia zase postihuje stovky Rusov vrátane deviatich členov vlády, gubernátorov ruských regiónov a príslušníkov ozbrojených síl.
Ekonomické sankcie zavádzané v spolupráci s partnermi zo skupiny hospodársky silných krajín G7 majú za cieľ potrestať 250 ľudí a firiem, píše agentúra AP s odvolaním sa na ministerstvo financií. Terčom sú okrem iného ťažba a spracovávanie kovov v Rusku, ďalej banky alebo technologické spoločnosti napojené na výrobu zbraní.
„Krok ide proti aktérom podozrivým z obchádzania sankcií z krajín od Spojených arabských emirátov po Švajčiarsko,“ dodáva AP. Denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na zdroje na ministerstve financií napísal, že zasiahnutých subjektov pôsobiacich mimo Ruska je viac ako 30. Sú medzi nimi údajne aj spoločnosti zapojené do výroby uhlíkových vlákien, ktoré môžu byť súčasťou vojenského vybavenia.
Sankcie invázii zatiaľ nezabránili
Americké ministerstvo obchodu v rámci tohto ťaženia pridalo 86 spoločností do zoznamu subjektov, ktoré majú zakázané nakupovať niektoré americké výrobky. Dôvodom je podozrenie, že podporili ruské vojenské úsilie. Ministerstvo uviedlo, že 79 zasiahnutých organizácií sídli v Rusku, zvyšné v Číne, Francúzsku, Kanade, Luxembursku a Holandsku.
„Sankcie sa týkajú ďalších subjektov napojených na ruský obranný a technologický priemysel, vrátane tých, ktoré zásobujú Rusko sankciami už skôr zakázaným tovarom alebo umožňujú obchádzanie skôr uvalených sankcií,“ komentoval najnovšie sprísnenie postihov Biely dom. Americká ministerka financií Janet Yellenová dodala, že sankčný režim má krátkodobé aj dlhodobé dopady, pričom hovorila o „izolovanej“ ekonomike Ruska a o jeho problémoch s doplňovaním arzenálu.
Rusko sa po vlaňajšom vpáde na Ukrajinu stalo terčom bezprecedentných sankcií zo strany viac ako 30 krajín, jeho schopnosť viesť vojnu to však zatiaľ neeliminovalo. „Skoršie snahy použiť sankcie na odvrátenie invázie neuspeli a už skôr významné postihy uvalené Spojenými štátmi a ich spojencami počas vojny nedostali ruského lídra (Vladimira Putina) k vyjednávaciemu stolu,“ poznamenal denník NYT.
Zvýšenie cla na hliník
Kancelária amerického prezidenta Joea Bidena v snahe zvýšiť tlak na Moskvu oznámila tiež zavedenie 200-percentného cla na dovoz hliníka a odvodených produktov z Ruska, s platnosťou od 10. marca. Zároveň sa očakávalo hromadné zvýšenie ciel na ruské produkty vyvážané do Spojených štátov, konkrétne vyše stovku ruských kovov, minerálov a chemických produktov v hodnote 2,8 miliardy dolárov ročne.
Americké ministerstvo zahraničných vecí medzitým pridalo na svoj sankčný zoznam deväť ruských ministrov vrátane ministra energetiky Nikolaja Šulginova alebo ministerky kultúry Olgy Ljubimovovej, desiatok regionálnych lídrov alebo propagandistky Olgy Skabejevovej. Dotyční podľa amerického sankčného režimu prichádza o všetky majetky v USA. Washington tiež oznámil vízové reštrikcie proti viac ako 1 200 členom ruskej armády.
Ďalšie sankcie v deň výročia vpádu ruských vojsk na Ukrajinu zaviedla aj Británia, okrem iného zakázala vývoz všetkých položiek, ktoré Rusko používa na bojisku. Spojené štáty tiež oznámili ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote dvoch miliárd dolárov.
Biden okrem toho spoločne s ďalšími lídrami krajín G7 rokoval s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským o tom, akú ďalšiu pomoc by napadnutej krajine mohla G7 poskytnúť.
Americký minister obrany Lloyd Austin k príležitosti výročia ruskej invázie povedal, že USA Ukrajine doteraz poskytli vojenskú pomoc v hodnote 32 miliárd dolárov, píše Reuters.
