Tisícky rodín sa nemusia dostať k hypotéke. Ročne, pri priemernej výške hypotéky 85 000 eur, by ich mohlo byť až 13 000. Dôvodom je dodatočné zdanenie bánk, ktoré spôsobí, že na poskytovanie úverov budú mať inštitúcie o 1,125 miliardy eur menej. Informovala o tom v pondelok (13. 2.) Slovenská banková asociácia (SBA).
SBA skonštatovala, že banky patria medzi najväčších platcov daní. V roku 2022 zaplatili na dani z príjmu dokopy 219 miliónov eur, pričom tri najväčšie patria dlhodobo do top desiatka najväčších platcov. Zaradenie bankového odvodu považuje za nesystémové. Podľa nej odvod spôsobí, že štát dostane od bánk menej peňazí ako v súčasnosti.
„Ak totiž banky poskytnú menej úverov pre ľudí, firmy aj štát, menej zarobia, a tým pádom budú štátu platiť menej na daniach a odvodoch,“ píše SBA.
Mýtus o nadmerných ziskoch
Predbežné výsledky Národnej banky Slovenska (NBA) ukázali, že banky mali čistý zisk 829 miliónov eur. Predstavuje to 14,1-percentný medziročný nárast. SBA tvrdí, že štát zisky kritizuje, no vďaka nim od bánk inkasuje stovky miliónov eur.
„Tento zisk sme dosiahli vďaka výrazne vyšším objemom poskytnutých úverov, nie primárne kvôli zvyšovaniu poplatkov. Jednoducho povedané, pomohli sme viacerým ľuďom k vlastnému bývaniu či inému majetku, firmám k naštartovaniu alebo zlepšeniu podnikania. A štát nás za to ide potrestať,“ hovorí prezident SBA Peter Krutil.
Asociácia vysvetlila, že na každých 1 000 eurách úveru, ktorý banky poskytli pred siedmimi tokmi, zarobili ročne v priemere 14 eur. V roku 2022 to bolo o štyri eurá menej. Ak by sa súčasná úroveň ziskovosti pri poskytovaných úveroch držala na úrovni spred dekády, v roku 2022 mali mať zárobok vyšší o 300 miliónov eur.
„Robíme ešte viac, lepšie a kvalitnejšie, ako nás Memorandum o porozumení medzi bankami a vládou zaväzuje. Za 2,5 roka od kedy platí, sme navýšili úvery pre ľudí aj firmy o viac ako 13 miliárd eur. To je mimochodom až päťnásobné prekročenie nášho záväzku,“ konštatuje viceprezident SBA Daniel Kollár.
SBA poukazuje aj na to, že banky navýšili nákupy štátnych dlhopisov a financovanie štátnych organizácií o 2,9 miliardy eur. Ide o dvojnásobné prekročenie záväzku. Viceprezident SBA Michal Liday vysvetlil, že to asociácia robí nielen pre ctenie svojich záväzkov, ale „hlavne kvôli“ ľuďom.
Negatíva pocíti aj štát
Ak by sa situácia bánk zhoršila, môže dôjsť k zníženiu nákupu štátnych dlhopisov zo strany bánk. To by spôsobilo, že by chýbali peniaze v štátnej kase. To by podľa SBA skomplikovali financovanie sociálnych balíčkov či platov pre lekárov a učiteľov, ale aj 13. dôchodkov
„Ak by slovenské banky nemohli nakupovať dlhopisy, výrazne by sa tým zúžil počet kupujúcich. Fungovanie trhu je jednoduché, čím menšia konkurencia, tým drahšie financovanie štátu. A tým pádom menej peňazí na ďalšie výdavky,“ dodáva Krutil.
Špeciálny odvod podľa SBA zníži konkurencieschopnosť ekonomiky ako takej. Parlament ho totiž plánuje schváliť aj pre iné odvetvia a firmy. To podľa nej ohrozí zvyšovanie platov tisícok zamestnancov.
