Vo štvrtok 24. februára 2022 nadránom odvysielali ruské štátne médiá prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom vykonať „demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny“.
V piatok (24. 2.) uplynul rok, odkedy Rusko spustilo rozsiahly útok na Ukrajinu.
Vladimir Putin v prejave, ktorým odštartoval vojenskú operáciu, ostro kritizoval rozširovanie Severoatlantickej aliancie na Východ a poukázal na situáciu v Donbase, kde Kyjev po zmene režimu v roku 2014, podľa jeho slov, definitívne odmietol mierové riešenie konfliktu a preto museli „okamžite zastaviť genocídu miliónov ľudí, ktorí tam žijú“.
Anexia ukrajinských území
Tri dni pred začiatkom vojenskej agresie rozhodol ruský prezident 21. februára 2022 o okamžitom uznaní Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky za nezávislé štáty.
Tieto samozvané republiky boli po necelých ôsmich mesiacoch spolu s časťami Chersonskej a Záporožskej oblasti pričlenené k Ruskej federácii.
Príslušné zákony podpísal Vladimir Putin 5. októbra 2022. Západní lídri označili ruskú anexiu štyroch okupovaných ukrajinských oblastí za protizákonnú a protiprávnu.
Už v roku 2014 Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym.
Všeobecná mobilizácia Ukrajiny
Ešte v deň útoku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom a na území Ukrajiny vyhlásil všeobecnú mobilizáciu.
Lídri Európskej únie (EÚ) vojenskú agresiu rozhodne odsúdili a na mimoriadnom samite sa dohodli, že na Rusko uvalia rozsiahle sankcie. V poradí deviaty balík sankcií proti Rusku prijali členské štáty EÚ 15. decembra 2022.
Ruské vojská obsadili krátko po začatí invázie časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň a nakrátko ovládli letisko neďaleko Kyjeva. V súčasnosti sa odohrávajú najväčšie boje na východe Ukrajiny v Luhanskej a Doneckej oblasti.
Mierové rokovania pokrok nepriniesli
Hoci sa na prelome februára a marca 2022 uskutočnili štyri kolá mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom, ani jedno pokrok neprinieslo. Rovnako bez výsledku sa skončil aj ďalší pokus o mierové rokovania, ktoré sprostredkovalo 29. marca 2022 v Istanbule Turecko.
Agentúra Reuters nedávno predstavila desaťbodový mierový plán, nazývaný „recept na mier“ (Peace Formula), s ktorým prišiel ukrajinský prezident prvýkrát v novembri 2022.
Plán okrem iného zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, teda aj zo štyroch oblastí okupovaných Ruskom a Krymského polostrova.
Kremeľ však opakovane deklaruje, že o tomto bode odmieta diskutovať, pričom tvrdí, že mierový plán musí akceptovať novú územnú „skutočnosť“.
Okrem vojakov zomreli aj tisícky civilistov
Mestá Charkov, Cherson, Mariupoľ, Buča či najnovšie Bachmut sa stali najtragickejšími miestami vojny na Ukrajine.
Oficiálne údaje OSN hovoria o tom, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých viac ako 7 000 civilistov. „Skutočný počet obetí je však určite vyšší,“ povedal začiatkom februára 2023 námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths.
Počty zabitých alebo zranených vojakov na obidvoch stranách sa odhadujú na desaťtisíce.
Podľa najnovších údajov OSN od začiatku konfliktu utieklo z Ukrajiny takmer osem miliónov ľudí, pričom ďalších 5,3 milióna Ukrajincov je vnútorne vysídlených.
Čína podporuje Rusko
Peking dosiaľ ruskú inváziu na Ukrajine neodsúdil. Vo verejných vyhláseniach sa stavia skôr na ruskú stranu, hoci k priamej vojenskej či finančnej podpore zatiaľ nesiahol.
Ruský prezident Vladimir Putin oceňuje „vyrovnané pozície Číny“, pričom zahraničnopolitický tandem Moskvy a Pekingu označil za „vzor medzinárodnej spolupráce“.
Vedúci ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang I počas návštevy Ruska označil vzťahy medzi Pekingom a Moskvou za „pevné ako skala“.
Krajiny Západu dôrazne odsúdili a odsudzujú vojenskú agresiu Ruska na Ukrajinu. Svoj postoj deklarovala Európska únia aj na nedávnom mimoriadnom samite EÚ 9. februára 2023 v Bruseli. Zúčastnil sa ho aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine to bola len jeho druhá zahraničná cesta. Prvú absolvoval v decembri 2022 do USA.
