Dovoz zbraní do Európy sa v ostatných štyroch rokoch zvýšil takmer o polovicu. Európske štáty, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie, dovoz zbraní zvýšili dokonca o 65 percent. Štokholmský mierový výskumný inštitút SIPRI navyše informuje, že Spojené štáty svoju pozíciu najväčšieho vývozcu zbraní ešte významne rozšírili.
Kým Washington môže podľa analytikov na tomto poli ešte posilňovať, Čína a Rusko svetovo zaostávajú. Dôvodom je podľa odborníka aj kvalita zbraní. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Jana Balková.
Kým svet ako celok odzbrojuje, Európa drasticky nakupuje zbrane. Dôvodom sú podľa výskumníkov SIPRI napäté vzťahy s Ruskom a vojna na Ukrajine. Lukáš Dyčka z Pobaltskej akadémie obrany dopĺňa, že práve preto bude podobný trend zbrojenia v Európe pokračovať.
V päťke najväčších vývozcov zbraní aj naďalej zostávajú USA, Rusko, Francúzsko, Čína a Nemecko. Analytik vysvetľuje, že úlohu USA, ako najväčšieho vývozcu zbraní, definujú dva významné faktory – kapacita tamojšieho zbrojného priemyslu, ktorý navyše dostáva výraznú politickú podporu, a dlhodobo dobrý výkon amerických zbraní na bojisku.
„To ešte umocňuje Ukrajina, ktorá pomerne plánovite k americkým zbraniam, výmenou za dodávky, ešte robí akúsi, v úvodzovkách, reklamu. Lepšie to bolo vidieť pri raketometoch HIMARS. Štáty sú ochotné potom kupovať vybavenie, ktoré sa na bojisku osvedčilo,“ uviedol Dyčka.
Dodal, že v prípade Číny sa to uplatniť nedá, pretože jej zbrane sa na bojiskách nikdy neobjavujú, a teda s nimi nie je žiadna pozitívna skúsenosť.
Za stagnovaním Ruska vidia sankcie
Za poklesom ruského zbrojného exportu vidí západné sankcie, ale aj vysokú domácu spotrebu zbraní a munície na ukrajinskom fronte.
„V prípade Ruska by v minulosti hrala rolu aj nízka kvalita vybavenia, ktorá nezodpovedala tomu, čo sa od neho očakávalo. To znamená, že Rusku potom zbrane vracali. To sa týkalo napríklad Indie alebo Alžírska,“ vysvetlil Dyčka.
Politológ Miroslav Mareš z Masarykovej univerzity v Brne však upozorňuje, že predaj zbraní jednotlivým krajinám má vplyv aj na ich vnútornú a bezpečnostnú politiku. Obchod podľa neho nemožno vidieť len ako transakciu medzi štátom a zbrojárskou firmou. Treba sa naň však pozrieť aj ako na zosilnené kontakty spravodajských služieb, ktoré ho zabezpečujú.
„Oni sú potom totiž závislí od dodávok náhradných súčiastok, musia s dodávateľmi zbraní zdieľať isté citlivé údaje z prostredia národnej bezpečnosti. Potom sa vytvárajú aj ďalšie ekonomické väzby, pretože sa s tým môžu spájať ďalšie obchody. Tie môže zahŕňať zmluva o dodaní zbraní,“ dodal Mareš.
Napadnutá Ukrajina sa vlani vďaka dodávkam z USA a Európy stala tretím najväčším dovozcom zbraní na svete. No podľa SIPRI je ich predajná hodnota pomerne nízka, keďže ide predovšetkým o zbrane a zbraňové systémy zo zásob iných krajín.