Dočasne poverený minister školstva Ján Horecký chce získať viac času na podporu školského zákona v parlamente. Rokovanie o novele zákona o výchove a vzdelávaní sa malo pôvodne v Národnej rade (NR) SR uskutočniť v utorok (21. 3.) ráno.
Minister pozýva na rokovanie poslancov demokratických strán. „Nemienim pri takom dôležitom zákone nič riskovať. Chcem pracovať tak dlho s ďalšími aktérmi v rámci všetkých politických demokratických reprezentácii, aby som mal istotu, že zákon prejde tak, ako ho potrebujeme,“ povedal Horecký. Školský zákon označil za dobrý pre deti, mládež aj rodičov.
Horecký je pripravený pri školskom zákone ustúpiť všade tam, kde „celkový súčet pozitívnych opatrení preváži prípadné nedokonalosti“.
Zároveň poukázal, že posunutie školského zákona zatiaľ neohrozuje financie z plánu obnovy, na ktorý sa viaže. Tretiu žiadosť o platbu posunuli na september a zákon môže v júni podpísať prezidentka Zuzana Čaputová, vysvetlil Horecký. Všetko by sa tak podľa neho splnilo.
Návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) z dielne rezortu školstva ráta so zavedením právneho nároku na prijatie v materskej škole. Uľahčiť by mohol sprístupnenie právneho nároku najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Novelou sa majú plniť aj niektoré ciele plánu obnovy.
Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní
Amnesty International (AI) tvrdí, že novela školského zákona ignoruje, že desiatky tisíc rómskych detí sú v dôsledku segregácie uväznené v bludnom kruhu chudoby a vyčleňovania.
Neschopnosť presadiť zákaz diskriminácie v prístupe k vzdelaniu má podľa AI dlhodobé a ďalekosiahle dôsledky pre 20 000 až 30 000 rómskych detí, ktoré sa naďalej vystavujú segregácii a vzdelávaniu nízkej kvality. Organizácia konštatuje, že počet segregovaných detí rastie, kvalita ich vzdelania však klesá.
„Aj novovznikajúce nástroje na predchádzanie diskriminácii, akým je právny nárok na miesto v materskej škole, môžu mať len veľmi malý vplyv na predchádzanie segregácii a jej odstránenie, ak nie sú sprevádzané systémovými a komplexnými opatreniami, ktoré v zákone celkom chýbajú,“ upozorňuje riaditeľ AI Slovensko Rado Sloboda.
AI konštatuje, že až 65 percent rómskych detí sa vzdeláva v triedach, ktoré navštevujú len alebo prevažne rómske deti. Väčšina škôl, ktoré navštevujú len alebo prevažne rómske deti, sa nachádza v blízkosti segregovaných rómskych lokalít.
AI pripomína nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý vytýčil, že „štát v spolupráci s obcou musia prijať účinné opatrenia, aby segregácii zabránili, nie sa iba nečinne prizerať a odvolávať sa na strohú, často zle interpretovanú dikciu zákona“.
Súdom navrhované opatrenia sa v novele zákona podľa AI nenachádzajú. „Tých pár podporných opatrení, ktoré sú predmetom rokovania v národnej rade, nie sú automaticky nárokovateľné, naopak, o ich pridelení rozhoduje ministerstvo,“ upozornil Sloboda. Podľa neho potrebujeme komplexný a razantný súbor opatrení na odstránenie diskriminácie.
Zavedenie úvodných ročníkov
Novela prináša i zavedenie úvodných ročníkov, ktoré považuje AI za rizikové riešenie, a obáva sa, že prakticky ide o znovuzavedenie nultých ročníkov, ktoré sa v minulosti ukázali
ako segregačné, s negatívnym vplyvom na kvalitu vzdelania aj úspešnosť detí v ďalšom štúdiu.
„Existuje vysoké riziko, že úvodné ročníky budú navštevovať primárne rómske deti. A preto je na mieste otázka, či sa tento legitímny cieľ úspešnosti detí v prvom ročníku nedá naplniť aj prostredníctvom vzdelávania v zmiešanom kolektíve,“ dodal Sloboda.
Zákaz opätovného opakovania ročníkov na jednotlivých stupňoch vzdelávania bol vyňatý podľa AI z predkladanej novely.
„Podľa našich informácií až pre jednu tretinu detí, ktoré viackrát opakujú ročník/ročníky, je prvý stupeň vzdelania najvyšším dosiahnutým vzdelaním. Iba jedno z desiatich detí pokračuje v štúdiu na strednej škole. Niektoré školy používajú inštitút tzv. prepadávania automatizovane. Našli sme aj školy, na ktorých takmer polovica detí opakuje prvý ročník,“ uviedla organizácia.
AI upozorňuje aj na neprimerane vysoké zastúpenie rómskych detí v systéme špeciálneho vzdelávania. Na viac ako troch štvrtinách špeciálnych škôl a tried sa vzdelávajú prevažne alebo výlučne rómske deti.
„Systém špeciálneho vzdelávania sa už príliš dlho zneužíva. Doplácajú naň rómske deti. Preto považujeme za nevyhnutné vyhlásenie moratória na zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl a tried s ľahkým stupňom mentálneho znevýhodnenia, tzv. variant A. Už nesmieme dopustiť, aby čo len jedno dieťa bolo nesprávne a nezákonne zaradené do špeciálneho vzdelávacieho prúdu,“ uzatvoril Sloboda.
Organizácia žiada, aby vláda a ministerstvo školstva prijali účinné a komplexné opatrenia na predchádzanie segregácii a jej odstraňovanie.
Rezort školstva uviedol, že čo sa týka monitorovania segregácie v školách, desegregačných aktivít a metodickej podpory v tejto oblasti, toto je predmetom intenzívnej činnosti novozaloženej pracovnej skupiny gestorovanej ministerstvom školstva.
Jej úlohou je so záujmom viacerých participatívnych partnerov v nadväznosti na znenie reformy komponentu 6 plánu obnovy a odolnosti sa tejto problematike hĺbkovo venovať.
Metodický materiál
V rámci oblasti desegregácie ministerstvo školstva zverejnilo metodický materiál desegregácie škôl pre zriaďovateľov a riaditeľov s názvom Spolu v jednej (školskej) lavici.
Metodický materiál predstavuje základný rámec opatrení a odporúčaní, ktoré sa majú realizovať v triedach, školách, mestách či regiónoch.
„Rovnako tak rezort školstva pripravuje národný projekt zameraný na desegregáciu a inkluzívne triedy, ktorého cieľom bude vytvoriť podmienky na rozbehnutie desegregačných aktivít na úrovni základných škôl vo vybraných lokalitách Slovenska,“ poznamenali z ministerstva.
„Pri znižovaní počtu žiakov, ktorí opakujú ročníky, ponúka ministerstvo školstva v pripravovanej novele školského zákona súbor navrhovaných podporných opatrení, ktorý zahŕňa okrem iného aj napríklad úpravu cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní, zabezpečenie doučovania, pôsobenie pedagogického asistenta v triede.
Prostredníctvom ich správne cieleného výberu a aplikácií sa predpokladá zvládnutie učiva u žiakov, čo však neznamená, že k úspešnému naplneniu tohto cieľa nie je potrebná participácia žiaka a jeho ochota, snaha a zodpovedný prístup,“ informoval rezort.
Kombináciou týchto zložiek je podľa ministerstva veľký predpoklad, že percento žiakov opakujúcich ročník sa bude znižovať, a nie je preto potrebné zasahovať do takej citlivej problematiky, akou je výrazné upravovanie podmienok opakovania ročníka u žiakov.
Novelu kritizuje aj Gröhling
Aj podľa poslanca a exministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) poskytne novela v prípade schválenia školám návod na segregovanie. Navrhovaná legislatíva podľa neho hovorí o vyčleňovaní detí so špeciálnymi potrebami a prináša tiež nevymožiteľnosť pomoci deťom. A to preto, že školy mohli odmietnuť pomoc, o ktorú rodičia požiadajú.
Návrh je podľa Gröhlinga proti deťom, rodičom a kritizujú ho odborníci. Medzi nimi je aj komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením Zuzana Stavrovská. Chcel, aby sa o ňom rokovalo v parlamente a aby následne dočasne poverený minister školstva Horecký novelu stiahol na prepracovanie. O mesiac na ďalšej riadnej schôdzi by mal podľa poslanca prísť s novým znením návrhu.
Poslanec tvrdí, že pokiaľ by rodič prišiel s dieťaťom na školu a požiada o podporné opatrenia, teda buď o asistenta, stretnutie s psychológom či doučovanie, podľa návrhu by mu škola mohla odmietnuť poskytnúť pomoc.
„V praxi sa stane, že školy nedostanú finančné prostriedky na to, aby mohli poskytnúť takúto pomoc a budú odmietať žiakov so znevýhodnením. Rodičia sa buď zmieria s tým, že nebudú mať takúto podporu, alebo im zákon hovorí, že sa im bude hľadať iná škola. Niekde inde, kde budú môcť cestovať. Vznikne jedna škola v regióne, ktorá sa obetuje a bude prijímať všetky takéto deti,“ priblížil Gröhling. Tvrdí, že ide o ukážkový príklad segregovania.
Kritika neprítomnosti Horeckého
O návrhu sa malo podľa programu aktuálnej schôdze rokovať v utorok ráno. Gröhling kritizuje, že Horecký ho neprišiel predložiť. Ten tvrdí, že chce získať viac času na podporu zákona. Na utorkovej tlačovej konferencii tiež vyhlásil, že od Gröhlinga nepočul veľké výhrady. Dočasne poverený minister vecné nedostatky z jeho strany nevníma ako zrozumiteľné. „Som pripravený hľadať s ním dohodu,“ dodal.
Pôvodný návrh zákona zavádzal podľa exministra povinné financovanie asistentov, ako aj podporné opatrenia, ktoré mali byť pre žiakov narokovateľné. Riešil tiež pomoc žiakom pre každé dieťa aj bez diagnostiky.
Reakcia Hegera
Ak má SaS k novele školského zákona, ktorý sa nachádza v parlamente, výhrady, budeme s ňou rokovať. Vyhlásil to dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger.
Poznamenal, že Horecký má osloviť bývalého šéfa rezortu školstva a poslanca Národnej rady SR Branislava Gröhlinga (SaS) na rokovanie. Premiér už v tejto veci oslovil aj lídra liberálov Richarda Sulíka. „Naším cieľom je dostať tento zákon do takej podoby, aby bol schválený. Ak SaS má výhrady, budeme s ňou rokovať,“ povedal Heger.
Premiér poznamenal, že novelu školského zákona začal riešiť ešte Gröhling a súčasný minister školstva zdedil jeho prácu.
„Teraz ma prekvapuje, že práve on nechce podporiť tento zákon. Rokovania bežia, preto som požiadal ministra, aby si vzal viacej dní na to, aby s Gröhlingom o tom rokoval. Nám ide o výsledok, nemáme v tom politické záujmy. Plán obnovy je stavaný pre Slovensko,“ povedal. Verí, že SaS pristúpi k dohode.
Zároveň ho mrzí postoj SaS, ktorá v utorok nepodporila návrh novely zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti v prvom čítaní. Poznamenal, že tento zákon je skôr technický, oveľa dôležitejšia je novela školského zákona.
Dianie okolo novely školského zákona sledoval aj redaktor RTVS Ivan Tománek:
