Na hlavný obsah

Kritika z domu sa dostala aj do Bruselu. Europarlamentný výbor neodobril Klusovu nomináciu na člena EDA

Klus má vo funkcii nahradiť Ladislava Balka.

Kritika z domu sa dostala aj do Bruselu. Europarlamentný výbor neodobril Klusovu nomináciu na člena EDA
Nezaradený poslanec NR SR Martin Klus. Foto: TASR

Martin Klus má za sebou vypočutie na pozíciu člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Výbor pre kontrolu rozpočtu jeho nomináciu neodporučil. Napriek tomu o ňom bude hlasovať aj plénum europarlamentu. Z 23-členného výboru hlasovali 20 proti a traja sa zdržali.

Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí čelil po zverejnení nominácie kritike. Vyčítali mu, že na pozíciu nemá dostatočné vzdelanie a padli aj slová o predvolebnej korupcii.

Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Kristína Braxatorová a spravodajca z Bruselu Martin Hílek.

Medzi prítomnými pri vypočúvaní sedel aj slovenský europoslanec Michal Wiezik z Progresívneho Slovenska/Renew Europe. „Veľmi často sa otázky týkali toho, či naozaj nejde o nejaký politický obchod. A keďže tie skúsenosti chýbajú, tak aký je vlastne dôvod tej nominácie,“ ozrejmil, na čo sa Klusa pýtali členovia výboru.

Stanovisko pred výborom postavil Klus na troch pilieroch – vzdelanie, úsilie a skúsenosť. Práve tie sa však podpísali pod negatívny výsledok hlasovania na výbore.

„Priznal som, že priame skúsenosti s auditom nemám. Ale o tom nie je člen dvora. Ten je tu na to, aby tých viac ako 600 audítorov, ktorí na dvore pracujú, do istej miery koordinoval a aby potom prezentoval tie správy. A aby ten človek dostatočne dôsledne rozumel politickým procesom v rámci Európskej únie. Tam sa, naopak, cítim veľmi silne,“ uviedol Klus pre Rádiožurnál po svojom vypočutí pred členmi výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu.

Dodal však, že je pripravený na diskutovať o zmene pravidiel pri nominovaní kandidátov jednotlivými krajinami. „Keďže rozhodla vláda Slovenskej republiky, tak je to vždy politická nominácia, tak ako všetky predchádzajúce. Viac ako dve tretiny členov dvora sú politickí nominanti. Som pripravený a otvorený diskutovať o tomto procese,“ vyhlásil Klus.

Nominovalo ho ministerstvo financií

Ministerstvo financií si za jeho nomináciou stojí a tvrdí, že je v poriadku lebo ju schválila aj prezidentka. Zuzana Čaputová však nemala právomoc ju stopnúť a upozorňuje dokonca na možné reputačné riziko.

Klus má vo funkcii nahradiť Ladislava Balka, dlhoročného poradcu expremiéra Roberta Fica. Ten na pozíciu nastúpil v roku 2010, dva mesiace pred parlamentnými voľbami, po ktorých Smer-SD odišiel do opozície.

„Tušil som, že to bude ťažké, potvrdilo sa to. Mrzí ma, že domáci presah sa ukázal aj tu. Veľa sa ma pýtali na hlasy, ktoré zazneli doma. Ja som to všetko vysvetlil, verím, že budem môcť pokračovať v kandidatúre,“ povedal Klus.

O nominácii Rádiožurnál informoval ešte v januári. Klus vtedy reagoval, že svoje vzdelanie nepovažuje za nedostatočné a že úlohou člena dvora je koordinovať činnosť audítorov a poznať politickú situáciu, čo po pôsobení na ministerstve zahraničných vecí ovláda.

Martina Klusa nominovalo na funkciu ministerstvo financií, ktoré od roku 2020 vedú nominanti OĽANO. Ohlásenie nominácie prišlo po tom, čo Klus odišiel z SaS a hlasoval za niekoľko kľúčových zákonov OĽANO.

Prezidentka sa bráni

To však nesedí. Prezidentka Zuzana Čaputová nemá právomoc stopnúť takúto nomináciu.
Prezidentská kancelária v stanovisku reagovala, že “túto nomináciu schvaľuje vláda bez predchádzajúceho súhlasu prezidentky, pretože ide o kompetenciu na základe medzinárodných dohovorov.“

Podľa prezidentky by každá nominácia mala zohľadňovať stanovené kritériá na odbornosť kandidátov, pretože je potrebné sa vyhnúť aj potenciálnemu reputačnému riziku pre Slovensko pred medzinárodnými organizáciami. Prezidentský palác na to Eduarda Hegera vopred upozornil.

Aj ústavný právnik Vincent Bujňák potvrdil, že Zuzana Čaputová nemala ako nomináciu stopnúť.

O reakciu sme požiadali aj štátneho tajomníka rezortu Ľuboša Jančíka, ktorý sa téme na rezorte venoval. Odmietol sa vyjadriť, či má Martin Klus dostatočné vzdelanie a skúsenosti na zastávanie pozície. 

Juraj Krúpa hovorí o korupcii

Klus si za nomináciu vyslúžil kritiku opozičných poslancov. Exposlanec OĽANO Juraj Krúpa, ktorý dnes háji farby SaS, v januári reagoval, že ide o predvolebnú korupciu. „Treba si uvedomiť, že OĽANO už dávno nie je protikorupčné hnutie. Tu máme vyslovene predvolebnú korupciu a Igor Matovič nie je bojovník proti korupčným praktikám, práve naopak. Sám ich robí po vzore Roberta Fica. Máme tu nomináciu Martina Klusa, ktorý bude mať mesačný plat asi 20-tisíc eur,“ vyhlásil Krúpa.

Martin Klus vysvetľuje, že nominovať ho chcela strana SaS v roku 2021. „Vtedy o mne rokovala aj koaličná rada. Oficiálne končil mandát aktuálnemu členovi dvora ( pozn. red. Ladislavovi Balkovi). Vtedy som absolvoval aj konzultáciu s prezidentom dvora v Luxemburgu. Potom sa to kvôli koaličným nezhodám odložilo,“ tvrdí Klus.

Slovensko momentálne zastupuje ako člen Európskeho dvora audítorov Ladislav Balko, bývalý poradca expremiéra Roberta Fica (Smer-SD). Na pozíciu v Luxemburgu nastúpil v roku 2010, teda dva mesiace pred parlamentnými voľbami, po ktorých Smer-SD odišiel do opozície.

Mandát člena je šesťročný, pričom Balko v roku 2016 dostal poverenie aj na ďalšie obdobie. Jeho mandát mal skončiť minulý rok. Keďže vládne strany neprišli s nomináciou na jeho náhradu, na poste pokračuje dodnes.

Tak ako Martina Klusa, ani Ladislava Balka pri jeho nominácii výbor nepodporil. Napriek tomu pozíciu zastával.

Na chýbajúceho nástupcu zastúpenie Európskej komisie upozorňovalo Slovensko ešte v roku 2021, kedy nás vyzvali, aby sme doručili nomináciu na post do 31. októbra 2021. Nomináciu schvaľuje Európsky parlament a vymenúva ho Rada ministrov.

Podobný problém riešilo aj Česko

Nominácia Klusa je rovnako politická ako bola nominácia jeho predchodcu. Rovnaký problém pred časom riešila aj Česká republika, keď na pozíciu člena nominovala Jana Gregora, bývalého námestníka vtedajšieho ministra financií Andreja Babiša.

Klus v reakcii poukázal aj na to, že fínsky zástupca na EDA je pedagóg, litovská členka sociologička a poľský člen politológ ako on. Všetci však mali skúsenosť s prácou v kontrolných orgánoch štátu alebo priamo na audite.

Xenia Makarová z nadácie Zastavme korupciu dodáva, že problémom nemusí byť politická nominácia. „Skúsenosti s verejnou ekonomikou sú aj v životopise Martina Klusa. V každom prípade, že sa tá nominácia udiala ako sa udiala, mohla byť o nominácii väčšia diskusia s dlhoročnými skúsenosťami,“ uzavrela Makarová.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál