Nahota, sebauspokojovanie na kameru či navádzanie na sex cez internet. S týmto všetkým sa môžete stretnúť na platformách, ktoré umožňuje náhodné videočety s ľudmi z celého sveta.
Aj napriek tomu, že sú platformy určené pre dospelých, chodia sa na ne zabávať aj mladiství. Nevhodný obsah, s ktorým sa tam stretnú, však môže mať omnoho vážnejšie následky. A ak sa o svojich pocitoch nemajú s kým rozprávať, duševné ťažkosti môžu prerásť až k myšlienkam na samovraždu.
Psychológ upozorňuje, že je treba si všímať aj tie najmenšie zmeny v správaní dieťaťa. Môžu byť odrazom toho, že sa stalo obeťou sexuálneho zneužívania.
Takmer žiadne zabezpečenie
Takouto platformou je aj Omegle. Podľa jej podmienok poskytovania služieb oficiálne zakázaná osobám do 18 rokov. To však neznamená, že sa tam takéto osoby nedostanú. Na spustenie živého videochatu totiž stačí odkliknúť súhlas s tým, že ste osoba staršia ako 18 rokov, aj keď to nemusí byť pravda.
Svoju skúsenosť s aplikáciou má aj dnes už 23-ročný Patrik. „Omegle som prvýkrát vyskúšal, keď som mal 15 rokov. Zabezpečenie tam nie je dostačujúce. Aký je problém urobiť pár klikov a klamať o svojom veku?“ priblížil svoju skúsenosť.
Po splnení týchto „požiadaviek“ pre vás systém náhodne vyhľadá partnera na videorozhovor. „Pohľad na nahé mužské pohlavné orgány a masturbáciu na kameru tam bol až desivo častý,“ priznáva Patrik.
Rovnakú skúsenosť má aj 23-ročná Ivana. „Cez videohovory som sa stretla s vyzlečenými mužmi, ktorí sa predo mnou a kamarátkou uspokojovali,“ uviedla. Jej prvá skúsenosť s Omegle bola vo veku 12 rokov. O platforme sa dozvedela od kamarátky, ktorá ju v jej veku už používala častejšie. „Aj keď je to vec, na ktorú spomínam nerada, kamarátka sa pred mužmi vyzliekala tiež,“ spomína Ivana.
Priznala, že ona mala strach, a preto sa do podobných vecí nenechala zatiahnuť. Spomienka na to, ako sa kamarátka v tak mladom veku obnažuje pred cudzími chlapmi, jej zostala v pamäti dodnes.
Mnoho mladých ľudí si neuvedomuje vážnosť situácie a často sa na tom zabávajú. Ich konanie však môže mať aj vážnejšie následky. Odborníci varujú, že nevhodný obsah môže mať negatívny vplyv na vývoj dieťaťa.
Omegle na súde v USA
Nedávny prípad zatknutia 80-ročného sexuálneho predátora z americkej Ocaly dokazuje, aké nebezpečie v sebe platforma Omegle skrýva. Clifford Haglund používal internet na komunikáciu s maloletými. Ich rozhovory však mali sexuálny charakter. Haglunda zatkli 21. marca, teraz čelí obvineniam z 20 prípadov súvisiacich s distribúciou a držbou detskej pornografie.
Haglund sa priznal, že sa s mladými chlapcami stretával na Omegle, pričom ich pozoroval pri vykonávaní sexuálnej aktivity a získaval ich kontaktné údaje. O prípade informovala internetová stránka WCJB.
Platforma čelí aj ďalším obvineniam. Jedným z nich je aj prípad amerického dievčaťa, ktorú Omegle spojil s pedofilom. Spravil si z nej sexuálnu otrokyňu a nútil ju, aby mu posielala svoje intímne fotografie a videá po dobu troch rokov. O prípade informoval portál BBC.
Federálny sudca v Oregone v decembri minulého roka rozhodol o postúpení tohto prípadu do fázy zhromažďovania dôkazov proti platforme.
Sebapoškodzovanie či samovražedné myšlienky
S mladými ľuďmi, ktorí sa stretli s nejakým fenoménom na rôznych internetových platformách, sa stretávajú aj na linkách pomoci internetovej poradne IPčko.sk. „V roku 2022 sme v téme fenoménov internetu uskutočnili viac ako 2 200 pomáhajúcich a krízových komunikácií,“ priblížil psychológ a jeden zo zakladateľov poradne Marek Madro.
Dodal, že sexuálne obťažovanie a vydieranie na internete bolo po kyberšikane druhou najčastejšou témou, s ktorou sa na poradňu mladí ľudia obracali. Navyše sa podľa psychológa mladí ľudia cítia osamelo, aj keď sú obklopení ľuďmi.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa bezpečnosti detí na internete venovalo tiež. Vo štvrtok (30. 3.) zverejnilo výsledky prieskumu, podľa ktorého až 91 percent detí vo veku od 9 do 17 rokov používa internet denne. Z nich má približne tretina negatívnu skúsenosť na internete. Problém vidí dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) v tom, že až 29 percent detí o týchto skúsenostiach s nikým nerozpráva.
Mladí ľudia majú podľa neho pocit, že nemajú s kým a vlastne ani nemôžu hovoriť o tom, ako sa naozaj cítia a čo ich trápi. Preto, ak sa aj stanú obeťami sexuálneho násilia alebo vidia nevhodný obsah na internete, často sa nemajú o tom s kým porozprávať.
„Prieskum, ktorý poradňa IPčko.sk realizovala v roku 2021 ukázal, že 36,6 percenta mladých ľudí nemá nikoho dospelého, s kým by mohli hovoriť o rizikách v online prostredí,“ dodal psychológ Madro.
Ak so svojimi pocitmi ostávajú ľudia dlhodobo osamote a bez pomoci, môže to podľa neho prerásť do rôznych duševných ťažkostí, k sebapoškodzovaniu, myšlienkam na samovraždu, ale aj k pokusom o ukončenie života.
Počet žiadostí o pomoc narastá. Prečo?
Deti a mladiství sa stále častejšie stávajú obeťami sexuálneho zneužívania na internete. Dokazuje to aj policajná štatistika. Zatiaľ čo v roku 2021 bolo nahlásených prípadov zneužívania maloletých na internete 96, v roku 2022 ich bolo 1 083. „Za prvé dva mesiace tohto roka eviduje polícia 329 takýchto hlásení,“ priblížila hovorkyňa Prezídia Policajné zboru SR Denisa Bárdyová.
Celkový nárast žiadostí o pomoc registrujú aj v internetovej poradni IPčko.sk. „Z našich štatistík za rok 2022 vyplýva, že oproti roku 2021 narástol počet žiadostí o pomoc o 148 percent,“ uviedol psychológ. Príčinu vidí najmä v udalostiach posledných troch rokov.
„Čelíme pandémii, vojne na Ukrajine, environmentálnym a energetickým krízam,“ skonštatoval. Vníma výrazné zhoršenie stavu duševného zdravia, a to najmä u mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v „citlivom a zraniteľnom veku“. Počas pandémie koronavírusu sa životy ľudí presunuli do online priestoru. Preto sa zvyšuje riziko ohrozenia bezpečnosti detí, ktoré internet používajú denne.
Ako si všimnúť, že niečo nie je v poriadku
Deti a mladí ľudia často nechcú hovoriť s rodičmi o svojich pocitoch problémoch. Preto si rodičia niekedy ani nevšimnú, že niečo nie je v poriadku. Psychológ upozorňuje, že si treba všímať aj tie najmenšie zmeny v správaní dieťaťa.
Prejavov môže byť niekoľko. „Môže sa objaviť strata záujmu o veci, ktoré dieťaťu predtým robili radosť. Takisto sa môže začať vyhýbať technológiám. Zrazu nemá pri jedle telefón, čo môže byť signál, že sa v tom telefóne niečo deje, čo ho stresuje. Alebo naopak, je na svoj telefón a počítač ešte viac naviazaný a neustále ho kontroluje,“ uviedol Madro.
Dôležité je podľa neho byť vnímavý a citlivý. „Treba dieťa osloviť s tým, že ste si všimli, že sa niečo deje a chcete mu v tom byť nápomocní,“ dodal. Spoločnou výzvou by podľa neho malo byť, že sa o mladých ľudí budeme zaujímať, pýtať sa na ich pocity, čím im dokážeme „vytvoriť bezpečné a rešpektujúce prostredie, kde sa môže otvorene hovoriť o všetkom“.
Prevencia a komunikácia sú dôležité
Psychológ, polícia aj rezort práce a sociálnych vecí sa zhodujú, že prevencia je v oblasti bezpečnosti detí v online priestore mimoriadne dôležitá. „Rodičia či pedagógovia, ktorí s deťmi pracujú, by mali mať dostatok informácií o možných rizikách, ktorým sa môžu deti počas ich pobytu na internete vystavovať,“ vysvetlila policajná hovorkyňa.
Deťom treba vysvetliť, že svet na internete je rovnako nebezpečný, ako ten reálny. Preto by nemali komunikovať s cudzími ľuďmi, ani im posielať osobné informácie či fotografie a videá. „Deti by mali vedieť, že takýto obsah môže ktokoľvek použiť proti nim,“ dodala.
„Mladí ľudia potrebujú priestor a príležitosti na rozhovor,“ odpovedal psychológ na otázku, či sa na slovenských školách hovorí dostatočne veľa o bezpečnosti a zodpovednom správaní na internete. Ak tam videli niečo, čo ich rozrušilo, môžu mať otázky, na ktoré chcú poznať odpovede. „Budú po nich pátrať, a ak im ich nedá rodič či pedagóg, dá im ich niekto iný. Tam už však nie je záruka, aký bude ich obsah,“ dodal.
