Fínsko oficiálne vstupuje do Severoatlantickej aliancie, stane sa tak jej 31. členom. Helsinky sa rozhodli vzdať sa neutrality a podať si prihlášku do paktu v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine.
Kým pred útokom Kremľa bola verejná podpora vstupu do NATO nízka, po ňom začala prudko stúpať. Fínsko požiadalo o členstvo spolu so Švédskom, vstup Štokholmu však naďalej blokuje Turecko a Maďarsko.
Pre agresívnu politiku Moskvy sa počas studenej vojny rozhodlo Fínsko staviť na neutralitu. Na pomenovanie tejto politiky vznikol dokonca výraz: finlandizácia. Kritici ho niekedy používali na pomenovanie strkania hlavy do piesku.
Po ruskej agresii na Ukrajinu však Helsinky nielen odmietli strkať hlavu do piesku, ale odmietli aj zostať neutrálne.
Šéf Aliancie Jens Stoltenberg hovorí o vstupe Fínska ako o historickom kroku, ktorý urobí Helsinky bezpečnejšie a NATO silnejšie. Fínska armáda totiž patrí k najsilnejším. V päťmiliónovej krajine je povinná vojenská služba. Osemdesiat percent Fínov si ju aj odkrútilo a 900-tisíc z nich je pripravených v zálohe. Okamžite vedia nasadiť 280-tisíc vojakov.
S fínskou analytičkou sa rozprávala redaktorka RTVS Soňa Weissová. Celý rozhovor si môžete vypočuť tu:
Tamojšia armáda sa hrdí i jedným z najsilnejších delostrelectiev. Analytička z Fínskeho inštitútu medzinárodných štúdií Iro Särkkäová pre Rádiožurnál vysvetlila, aké zmeny ju čakajú.
„Členstvo v Aliancii pre nás znamená, že sa budeme musieť zapojiť aj do kolektívnej obrany. To ovplyvní aj vývoj vlastnej obrannej stratégie. Zmení sa aj prístup k pripravenosti zasiahnuť v prípade konfliktu a výzvou bude aj to, ako dokážeme integrovať velenie NATO do našich štruktúr a ako budeme spoločne plánovať,“ hovorí.
Päť percent HDP na obranu
Rusko považovalo vstup okolitých krajín do NATO za bezpečnostnú hrozbu, a tým často obhajuje aj svoje kroky na Ukrajine. Práve táto agresia spôsobila, že Alianciu bude mať ešte bližšie. Fínsko-ruská hranica je totiž dlhá takmer 1 300 kilometrov. Analytička si nemyslí, že je čas, aby Fínsko ustupovalo Rusku.
„Od vypuknutia vojny sú bilaterálne vzťahy limitované. Zostávajú len na nevyhnutnej praktickej úrovni hraničnej spolupráce. Už sme si vybrali svoju stranu a priklonili sme sa na stranu Západu,“ uviedla.
Fínsko dáva na obranu päť percent HDP. Aliančný záväzok sú dve percentá. Vlani ho splnilo len sedem členov paktu, Slovensko medzi nimi nebolo.
