Prezidentka Zuzana Čaputová neodvolá povereného ministra vnútra Romana Mikulca. Nestotožnila sa s hodnotením Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Podľa neho Roman Mikulec porušil zákon niekoľkokrát, keď sa oboznamoval s medzinárodnými utajovanými dokumentmi bez bezpečnostnej previerky.
Zistenia NBÚ, že poverený minister vnútra nahliadal do medzinárodných utajovaných zmlúv bez bezpečnostnej previerky alebo aspoň certifikátu, vyvolali vlnu kritiky. Úrad tvrdí, že minister tak viackrát porušil zákon o utajovaných skutočnostiach. Odvolával sa pritom na paragraf 60, ktorý hovorí o potrebe certifikátu.
„Od roku 2004 je takáto výkladová prax, kde ministri, ktorí sa oboznamovali s týmito písomnosťami, tak tieto certifikáty mali,“ uviedol riaditeľ NBÚ Roman Konečný.
Roman Mikulec sa obhajoval paragrafom 34 tohto zákona, podľa ktorého členovia vlády previerku nepotrebujú. Okrem predsedu vlády, viacerých ministrov a šéfa branno-bezpečnostného výboru mu dala za pravdu aj prezidentka Zuzana Čaputová. S hodnotením NBÚ sa nestotožňuje.
Téme sa v Správach RTVS venovala redaktorka Katarína Wildová:
„Prezidentka zdôrazňuje, že nesprávny až absurdný výklad zákona NBÚ by mohol viesť k tomu, že napríklad novoustanovený minister obrany, vnútra alebo zahraničných vecí by musel najprv čakať na previerku stupňa prísne tajné, ktorá spravidla trvá niekoľko mesiacov a až potom by sa mohol plnohodnotne zúčastňovať na zasadnutiach Severoatlantickej rady, Rady EÚ alebo sa oboznamovať s príslušnými písomnosťami. Takýto výklad pravidiel by mohol paralyzovať výkon právomocí jednotlivých členov vlády alebo iných osôb s osobitným postavením,“ vysvetlil hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Prezidentka vyzýva na úpravu zákona
Hlava štátu preto voči ministrovi nevyvodí politické dôsledky. O porušení zákona bude ešte rozhodovať NBÚ. Podľa informácií RTVS však úrad správne konanie ešte oficiálne nezačal.
„Ak by aj došlo k nejakému porušeniu, čo podľa mňa vôbec nie je isté, tak je to skôr delikt na úrovni 20 alebo 40 eurovej pokuty, ale nie na to, aby sme sa tu bavili o tom, či má zobrať minister vnútra nejakú zodpovednosť alebo nie,“ skonštatoval poverený minister obrany Jaroslav Naď.
Podľa prezidentky je zarážajúce, že právna úprava je aj takmer 20 rokov členstva Slovenska v Európskej únii a NATO nedostatočná. Vyzvala preto na úpravu zákona, aby sa takéto situácie nestávali aj v budúcnosti.
„Očakáva preto, že NBÚ ako gestor legislatívy na úseku ochrany utajovaných skutočností bude iniciovať jej spresnenie,“ dodal Strižinec.
Opozícia žiada úradnícku vládu
Opozícia naďalej prezidentku vyzýva, aby vymenovala úradnícku vládu. Tvrdí, že sa tým upokojí napätá situácia v krajine.
„Ak pani prezidentka nebude konať a ponechá túto vládu pri moci, ešte viac umocní atmosféru hnevu, ktorá je živnou pôdou pre extrém. Ak by vymenovala úradnícku vládu, tak nás zbaví tohto trápenia,“ uviedol predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.
Podľa politológa sa situácia v krajine po páde vlády relatívne upokojila a to aj napriek tomu, že kabinet Eduarda Hegera už nemá v parlamente podporu väčšiny.
„Je menej diskusií o nejakých konfliktoch a prichádza menej návrhov, ktoré by nejakým zásadným spôsobom rozvírili hladinu. Vláda v tomto momente funguje pomerne štandardne, až na tú schopnosť reagovať na tie situácie, ktoré vznikajú,“ uviedol politológ Samuel Spáč.
