Srbsko súhlasilo, že dodá Kyjevu zbrane, alebo ich už na Ukrajinu poslalo. Informovala o tom v stredu (12. 4.) agentúra Reuters, podľa ktorej to vyplýva z jedného z uniknutých dokumentov Pentagónu.
Srbsko je jednou z mála krajín v Európe, ktoré na Rusko neuvalili sankcie po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. O dodávkach srbských zbraní Ukrajincom písali v minulosti ruské aj srbské médiá, Belehrad ich poprel.
Dokument, ktorý je zhrnutím reakcií európskych vlád na žiadosti Ukrajiny o vojenský výcvik, „smrtiacu pomoc“ alebo zbrane, je jedným z desiatok tajných materiálov, ktoré sa v posledných týždňoch objavili na internete a ktoré by mohli byť najzávažnejším únikom z amerických tajných služieb za posledné roky.
Správa s názvom „Európa/Reakcia na prebiehajúci rusko-ukrajinský konflikt“ uvádza vo forme tabuľky „vyhodnotené postoje“ 38 európskych vlád k žiadosti Ukrajiny o vojenskú pomoc.
Vyplýva z nej, že Srbsko odmietlo poskytnúť výcvik ukrajinským silám, ale zaviazalo sa k zaslaniu „smrtiacej pomoci“, alebo ju už poskytlo. Tiež sa v nej uvádza, že Srbsko má politickú vôľu a vojenské schopnosti poskytnúť Ukrajine zbrane v budúcnosti.
Dokument označili ako tajný a NOFORN. To zakazuje jeho šírenie zahraničným spravodajským službám a armádam. Je datovaný 2. marca a opatrený pečiatkou kancelárie náčelníkov štábov.
Agentúra Reuters nemohla nezávisle overiť pravosť dokumentu. Kancelária srbského prezidenta Aleksandara Vučiča ani ukrajinské veľvyslanectvo na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovali. Pentagón na otázky ohľadom zmienky o Srbsku v dokumente rovnako bezprostredne neodpovedal a už skôr odmietol akýkoľvek komentár k uniknutým dokumentom.
Srbsko udržiava spoluprácu s Ruskom
Srbsko je kandidátom členstva v Európskej únii, zároveň však udržiava úzku vojenskú aj politickú spoluprácu s Ruskom. Vučič síce ruskú inváziu odsúdil a vyslovil podporu územnej celistvosti Ukrajiny, súčasne sa napriek nátlaku Západu odmietol pripojiť k protiruským sankciám.
Srbsko, ktoré sa vyhlasuje za vojensky neutrálne, má tradične silný zbrojársky priemysel a jeho zbrane sa objavovali vo väčšine súčasných či nedávnych ozbrojených konfliktov na svete.
„Ak je tento dokument pravdivý, buď ukazuje na Vučičovu dvojakosť v súvislosti s Ruskom, alebo je pod obrovským tlakom Washingtonu, aby dodal Ukrajine zbrane,“ povedal Janusz Bugajski, expert na východnú Európu zo zahraničnopolitického inštitútu Jamestown Foundation.
Tabuľka Pentagónu rozdelila odpovede na žiadosti Ukrajiny o pomoc do štyroch kategórií: krajiny, ktoré sa zaviazali poskytnúť výcvik a smrtiacu pomoc; krajiny, ktoré už poskytli výcvik, smrtiacu pomoc alebo oboje; krajiny s vojenskými schopnosťami a krajiny s politickou vôľou „poskytnúť v budúcnosti smrtiacu pomoc“ Rakúsko a Malta boli jediné dve krajiny s označením „Nie“ vo všetkých štyroch kategóriách.
Zverejnenie tabuľky prichádza len zhruba mesiac po tom, ako proruský telegramový kanál informoval, že srbský výrobca zbraní v novembri dodal Kyjevu strely kalibru 122mm do raketometov Grad. Dokumenty obsahovali zoznam položiek a osvedčení ukrajinskej vlády o konečnom užívateľovi. Už predtým niektoré srbské médiá informovali o tom, že srbské zbrane sa dostávajú cez sprostredkovateľov na Ukrajinu.
Moskva v marci uviedla, že požiadala Belehrad o oficiálne vysvetlenie údajných dodávok. Srbský výrobca, spoločnosť Krušik, poprel, že by Ukrajine poskytol rakety alebo iné zbrane. Vučič označil tieto obvinenia za „notorickú lož“. „Nevyviezli sme žiadne zbrane ani muníciu do Ruska ani na Ukrajinu,“ povedal počas návštevy Kataru 5. marca
