V pražskom Kongresovom centre sa v pondelok (24. 4.) začala dvojdňová Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie (EUSC). Zúčastňujú sa ho aj lídri parlamentov Švajčiarska, Nórska, Británie a kandidátskych krajín.
Jej hlavnými témami sú ruská agresia na Ukrajine, energetická bezpečnosť či rozšírenie EÚ. Akcia uzatvorí parlamentnú dimenziu českého predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2022. Slovensko zastupuje predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár.
Témou prvej časti konferencie je ruská agresia na Ukrajine a reakcie EÚ v širšom geopolitickom kontexte s podtitulom: rozšírenie EÚ, energetická bezpečnosť a povojnová obnova. V rámci tohto panelu vystúpi napríklad predseda Najvyššej rady Ukrajiny Ruslan Stefančuk či predsedníčka poľského Sejmu Elžbieta Witeková.
Šéfka Poslaneckej snemovne českého parlamentu Markéta Pekarová Adamová si želá, aby na konferencii zaznela jednoznačná podpora sankciám proti Rusku a ich vymáhaniu. „Pretože občas v niektorých krajinách počúvame, že nie sú funkčné a už by sme mali hovoriť o tom, či v nich vôbec pokračovať,“ vysvetlila.
Diskutovať budú aj o spolupráci
V utorok (25. 5.) budú parlamentní lídri diskutovať o role EÚ v globálnej spolupráci demokratických krajín. Aj o probléme závislosti členských štátov Únie od totalitných režimov. Sústredia sa na informačnú vojnu, dezinformácie, bezpečnosť dodávateľských reťazcov a strategickú autonómiu.
V tejto časti konferencie vystúpi aj predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová. Tá už v pondelok pripomenula, že EP bol prvou inštitúciou, ktorá vyzvala na udelenie kandidátskeho štatútu na vstup do EÚ pre Ukrajinu.
„Teraz musíme urobiť viac. Musíme zabezpečiť, aby bola Ukrajina pripravená vstúpiť do EÚ,“ vyhlásila Metsolová.
Samotnej konferencii v pondelok predchádzalo stretnutie šéfov oboch komôr českého parlamentu. Pekarová Adamová a predsedu Senátu Miloš Vystrčilsa stretli so zástupcami kandidátskych krajín na vstup do EÚ.
Vystrčil po schôdzke uviedol, že spolupráca na parlamentnej úrovni je dôležitá nielen z hľadiska podpory Ukrajiny, ale aj hospodárskej a spoločenskej spolupráce a spoločnej zahraničnej politiky.
„Aby sme demokratické krajiny spojili do jedného prúdu, ktorý bude odolávať napríklad aj zvyšovaniu a prehlbovaniu závislosti od autoritárskych režimov“. Vysvetlil vo vysielaní stanice ČT24 šéf Senátu cieľ spoločného rokovania.
