Turecko v nedeľu (14. 5.) čakajú prezidentské a parlamentné voľby, ktoré by mohli ukončiť 20-ročnú vládu autoritárskeho lídra Recepa Tayyipa Erdogana. O víťazstvo ho môžu pripraviť ekonomické problémy, s ktorými sa v posledných rokoch táto 85-miliónová krajina stretáva, najmä rekordná inflácia a rast životných nákladov obyvateľov.
Šancu byť najbližších päť rokov prezidentom štátu, ktorý je významným hráčom v regióne, má dlhoročný opozičný líder Kemal Kiličdaroglu, prezývaný turecký Gándhí. Tento 74-ročný politik má podporu všetkých väčších opozičných strán a sľubuje okrem iného návrat slobody slova a nezávislosti súdov, čo by malo prispieť aj k obnoveniu zamrznutých vzťahov s Európskou úniou.
Šesťdesiatdeväťročný Erdogan, ktorý bol od roku 2003 premiérom a od roku 2014 je prezidentom, má ale stále široké rady priaznivcov. Ide najmä nacionalistov a náboženských konzervatívcov.
Tí oceňujú hlavne to, že posilnil postavenie Turecka na medzinárodnej scéne. Hrdí sú aj na prvé turecké auto TOGG, ktoré sa začalo predávať tento rok, turecké drony či lietadlovú loď TCG Anadolu. Mnohí Erdogana považujú za „spasiteľa“, ktorý bráni turecký národ pred opozíciou podľa nich manipulovanou zo zahraničia či pred teroristami, ako vláda označuje kurdské skupiny.
Erdogan a jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) podľa niektorých voličov tiež chránia tradičné hodnoty a rodinu pred „zvrátenými“ trendmi.
„Zavádza nám sem LGBT v snahe zdegenerovať našu rodinnú štruktúru,“ vyhlásil tiež Erdogan, ktorého vláda posiela do väzenia novinárov aj opozičných politikov pre názory a zatvorila desiatky nezávislých médií.
K tomu jej poslúžil aj výnimočný stav. Tenvyhlásila v roku 2016 po pokuse časti armády o puč, po ktorom nasledovali rozsiahle čistky v štátnej správe.
Plagát odkazujúci na videá
Imidž silného muža má demonštrovať aj jeden z Erdoganových volebných plagátov. Píše sa na ňom, že „nie je v kuchyni ako žena“. Odkazuje tak na videá, na ktorých Kiličdaroglu často zo svojej kuchyne oslovuje voličov cez sociálne siete. Jedno z nich nazval Cibuľa s odvolaním sa na komoditu, ktorej cena za posledný rok vzrástla z potravín najviac (o 315 percent).
Vlani Turecko sužovala rekordná inflácia, ktorá v októbri vystúpila na 24-ročné maximum 85,5 percenta. Podľa ekonómov k nej prispel aj Erdogan, ktorý obmedzil nezávislosť centrálnej banky a presadil svoj špecifický plán hospodárskeho oživenia, spočívajúci v znižovaní úrokových sadzieb v čase, keď by ich banka mala podľa tradičnej ekonomickej teórie zvyšovať.
Kiličdaroglu sľubuje aj návrat k parlamentnému systému, ktorý v roku 2018 Erdogan zmenil po potvrdení v referende na prezidentský. K reformám však bude šéf Ľudovej republikánskej strany (CHP) Kiličdaroglu potrebovať aj zhodu ďalších opozičných formácií.
Do volieb ide ako kandidát bloku šiestich strán nazvaného Národná aliancia. Ten vznikol v snahe ukončiť Erdoganovu vládu, inak sú to ale zoskupenia veľmi rôznorodé.
Sociálnodemokratická CHP, založená už v roku 1923 prvým tureckým prezidentom Mustafom Kemalom Atatürkom, je najsilnejšou opozičnou stranou. Kiličdaroglua vo voľbách podporuje aj druhá najväčšia opozičná formácia, Ľudová demokratická strana (HDP). Tá ide do parlamentných volieb pod hlavičkou Strany zelenej ľavice (YSP) pre obavy, že ju Ústavný súd zakáže.
Vláda totiž prokurdskú HDP viní z väzieb na teroristickú organizáciu Strana kurdských pracujúcich (PKK), kvôli čomu skončili vo väzení viacerí politici HDP. S rovnakým odôvodnením vláda po miestnych voľbách v roku 2018 zosadila z funkcií desiatky starostov a nahradila ich priaznivcami vládnej strany.
Zmeny v zahraničnej politike?
V zahraničnej politike analytici s nástupom Kiličdaroglua neočakávajú zásadný obrat. Krajina bude musieť ďalej udržiavať dobré vzťahy s Ruskom, s ktorým je ekonomicky prepojená. Aj Kiličdarogluova vláda bude zrejme pokračovať v úlohe neutrálneho hráča vo vojne na Ukrajine.
Posun by so zmenou v úrade prezidenta mohol nastať vo vzťahoch s EÚ. Rýchlejšia by mohla byť aj turecká ratifikácia vstupu Švédska do NATO. Zlepšiť by sa mohli v prípade výhry opozičného lídra aj vzťahy s Gréckom, ktoré často vyhrocovala Erdoganova agresívna rétorika.
Obavy majú ale z nástupu Kiličdaroglua sýrski utečenci, ktorých sú v Turecku skoro štyri milióny. Opozičný kandidát totiž v kampani sľúbil, že ich „pošle domov do dvoch rokov“. Na protimigračnú notu hral v kampani aj Erdogan, ktorý sa preto snaží normalizovať vzťahy s Damaškom.
Sýrska vláda ale trvá na stiahnutí tureckých jednotiek, ktoré s miestnymi povstalcami ovládajú časť územia na severe Sýrie, odkiaľ predtým vyhnali tisíce kurdských obyvateľov.
„Keď vyhrá opozícia, bude to zlé, a keď vyhrá Erdogan, tak tiež, pretože deportácie za neho zosilneli,“ opísala obavy denníka El País jedna zo sýrskych utečencov. Podľa nej preto mnohí Sýrčania rozmýšľajú nad útekom z Turecka do EÚ.
Ogan je bez šancí
K porážke Erdogana môže prispieť aj odstúpenie jedného z kandidátov Muharrema Inceho, ktorý býval členom CHP a ktorého priaznivci by mohli hlasovať skôr za Kiličdaroglua. Ak žiadny z troch zvyšných kandidátov nezíska vyše 50 percent hlasov, bude 28. mája druhé kolo medzi dvoma prvými. Bez šancí je podľa prieskumov bývalý krajne pravicový poslanec Sinan Ogan (55).
Dôležité budú opäť hlasy Kurdov. Tí tvoria asi pätinu obyvateľov Turecka. Aj napriek represiám voči nim zo strany súčasného režimu nebudú všetci voliť opozičného lídra. Asi 51 percent voličov tvoria ženy, z ktorých rad Erdogan popudil odstúpením od istanbulského dohovoru o boji proti násiliu na ženách, či aj výrokmi, že žena bez detí je „neúplná“ žena a každá by mala mať najmenej tri.
Iné ale na svoju stranu získal, keď zrušil zákaz nosenia šatiek vo verejných inštitúciách, ktorým sa niekdajšie vlády snažili obmedziť vplyv islamu v krajine.
Veľké presuny obyvateľstva
Autobusové stanice v Turecku sú preplnené cestujúcimi, ktorí sa vracajú do svojich volebných okrskov, aby odovzdali svoj hlas v nedeľných voľbách. Veľký záujem je aj o vlakové a letecké spojenia na vnútroštátnych linkách.
Ako vo svojom spravodajstve v piatok píše turecký denník Hürriyet, pri „migrácii“ pred voľbami sa zvyčajne ľudia vracajú z metropol v západnej časti Turecka do miest na východe. Tento rok sa však do iných miest presúvajú aj ľudia z južných provincií, ktoré 6. februára zasiahla séria zemetrasení.
Predseda Tureckej federácie vodičov autobusov Birol Özcan sa pre denník Hürriyet vyjadril, že takýto záujem o cestu autobusom ešte nikdy nezažili.
„Vo všeobecnosti z Istanbulu každý deň odchádza 1 000 alebo 1 200 autobusov. Očakávame však, že od 12. mája tento počet dosiahne 2 500,“ vysvetlil Özcan.
Dodal, že politické strany si na tento účel tiež prenajali približne 4 000 autobusov určených pre voličov a úradníkov volebných komisií.
Denník Hürriyet informoval, že v Turecku sa organizuje aj kampaň „preplatený lístok“ pre občanov, ktorí sú ako voliči registrovaní v zóne, kde vo februári došlo k ničivým zemetraseniam. V rámci tejto kampane môžu darcovia zaplatiť lístky na autobus, ktoré následne využijú ľudia zo zemetrasením zasiahnutých oblastí.
Doteraz bolo prijatých takmer 12 000 žiadostí o takéto lístky, pričom približne 8 000 z nich bolo vybavených kladne, uviedol Mehmet Bilgič z občianskeho hnutia, ktoré sa mobilizuje na podporu participatívnej demokracie v Turecku.
Turecký štátny Úrad pre zvládanie katastrof a núdzových situácií (AFAD) predtým oznámil, že uhradí náklady na dopravu tých, ktorí prežili zemetrasenie a vracajú sa na voľby do svojho domovského regiónu.
