Na hlavný obsah

Turecký opozičný líder a kandidát na prezidenta Kiličdaroglu porušil tabu. Priznal, že je alevita

Povedal to vo videu, v ktorom sa prihovára mladým ľuďom.

Turecký opozičný líder a kandidát na prezidenta Kiličdaroglu porušil tabu. Priznal, že je alevita
Na snímke kandidát tureckej opozície na prezidenta Kemal Kiličdaroglu. Foto: Facebook/Kemal Kılıçdaroğlu

Hlavný opozičný kandidát v tureckých voľbách Kemal Kiličdaroglu sa otvorene hlási k alevitizmu. Aleviti sú moslimovia, ktorí nedodržiavajú niektoré tradičné pravidlá a rituály islamu a v Turecku stále čelia diskriminácii. Podľa agentúry AFP Kiličdaroglu verejne potvrdil to, čo mnohí vedeli, ale aj tak porušil veľké tabu v krajine.

Video s názvom Alevita zverejnil hlavný súper prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v májových voľbách na sociálnych sieťach v stredu večer a doteraz ho videlo viac ako 53 miliónov ľudí.

Sedemdesiatštyriročný Kiličdaroglu, ktorý je kandidátom opozičného bloku šiestich strán s názvom Národná aliancia a lídrom jednej z nich, Ľudovej republikánskej strany, sa vo videu prihovára najmä mladým ľuďom. Vyzýva ich, aby vyviedli krajinu zo „škodlivých sektárskych debát“.

„Moji milí mladí ľudia, ktorí idete prvýkrát voliť. Som veľmi rád, že ste tu. Som úprimný moslim, ktorého vychovali vo viere proroka Mohameda a Alího,“ povedal Kiličdaroglu s odkazom na dvoch najvyšších predstaviteľov islamu, z ktorých prvého vyznávajú sunniti a druhého šiiti. „Narodil som sa v tejto krásnej krajine, ktorú nám daroval Mustafa Kemal Atatürk,“ pripomenul zakladateľa Tureckej republiky, ktorý sa tento rok dožíva 100 rokov.

Kiličdaroglu ďalej vo videu povedal, že nechce hovoriť o rozdieloch a identitách, ale o úspechoch a spoločných snoch. „Pripojíte sa k našej výprave za zmenou? Dáte prednosť čestnému a morálnemu systému pred týmto režimom, ktorý hovorí ‚nie‘ alevitom?“ dodal.

Druhá najväčšia náboženská komunita

Aleviti sú po sunnitských moslimoch druhou najväčšou náboženskou komunitou v Turecku. Tvoria približne 15 až 25 percent z 85 miliónov obyvateľov. Presné údaje o ich počte nie sú k dispozícii práve preto, že mnohí sa k svojej príslušnosti verejne nehlásia zo strachu pred diskrimináciou. Prenasledovali ich počas Osmanskej ríše, ale aj v 20. storočí po vzniku sekulárnej Tureckej republiky.

Aleviti nemajú mešity. Stretávajú sa v priestoroch nazývaných cemevi (turecky miesto stretávania), ktoré turecká vláda považuje za kultúrne centrá a neuznáva ich ako mešity. Takže na ne finančne neprispieva tak, ako na sunnitské a šiitské svätyne.

Predtým, ako sa Kiličdaroglu stal oficiálnym kandidátom pre prezidentské voľby, ktoré sa budú konať spolu s parlamentnými voľbami 14. mája, niektorí presadzovali iného lídra v obave, že práve jeho alevitský pôvod by mohol ubrať hlasy väčšinovým sunnitským moslimom.

Na túto strunu zahral aj prezident Erdogan, ktorý začiatkom apríla vo svojej kampani použil fotografiu Kiličdaroglu stojaceho v topánkach na moslimskom modlitebnom koberčeku. Opozičný líder sa za tento incident ospravedlnil a povedal, že si koberček na podlahe nevšimol, pretože ho obklopovala skupina ľudí.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet