Úradnícka vláda nemá veľkú šancu získať dôveru parlamentu. A podľa politológov ju v súčasnej situácii ani nepotrebuje. Napriek tomu môže pomôcť upokojiť situáciu a uľahčiť nástup vláde, ktorá vznikne po predčasných parlamentných voľbách.
V júni zasadne parlament na poslednej riadnej schôdzi. Preto sa podľa politológa úradnícka vláda zaobíde aj bez dôvery poslancov. Či ju získa je totiž otázne.
„Šancu má minimálnu, skôr by som povedal, že nemá. Ale ako som naznačil, ani nebude potrebovať. Do 30 dní vláda musí predložiť programové vyhlásenie vlády. Tých 30 dní uplynie v polovici alebo na začiatku júna,“ vysvetlil politológ Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč. Podľa neho by už v tom čase nebol priestor, kde by vláda mohla využívať to, že má dôveru parlamentu.
Vymenovanie úradníckej vlády je výlučne v rukách prezidentky. K tomuto kroku mohla pristúpiť už od decembra, keď vláda Eduarda Hegera stratila dôveru.
Pozrite si vyjadrenia politológov v reportáži redaktorky RTVS Kláry Grausovej:
„Myslím si, že to budú technokrati a odborníci. Ľudia, ktorí rozumejú procesom riadenia alebo riadili niektoré procesy možno na nižších stupňoch ako vo vláde. Na tých niekoľko mesiacov by to mala byť udržiavacia vláda, ktorá v podstate už veľa toho ani urobiť nemôže,“ skonštatoval politológ Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity Michal Cirner.
„Samozrejme, sú skeptici, ktorí to vidia tak, že chaos bude pokračovať. Môžeme sa na to dívať optimisticky, že to bude naozaj vláda odborníkov. A v neposlednom rade bude vláda môcť pripraviť rozpočet pre rok 2024 a tým uľahčiť nástup vlády, ktorá príde po voľbách,“ vysvetlil politológ Lenč.
Skorší termín predčasných volieb
Úvahy o skoršom – júlovom termíne predčasných volieb, považuje politológ Michal Cirner za politikárčenie a súčasť predvolebnej kampane. „Aj z hľadiska lehôt či technických možností si myslím, že treba rátať s termínom volieb 30. septembra,“ dodal.
„V rámci volebných modelov ľudia odpovedajú, že takmer 45 percent nie sú rozhodnutí, koho budú voliť. Je to pravicový volič, ktorý je z väčšej časti ten, ktorý je nerozhodnutý,“ priblížil analytik agentúry Median SK Michal Mislovič.
Čo sa týka skoršieho termínu volieb, je podľa neho veľmi ťažké povedať, komu to pomôže, a komu naopak uškodí. „Pokročilé analýzy nám ukazujú, že napríklad vyššia účasť môže čiastočne prospieť vyšším ziskom pravicovým stranám. Naopak, nižšia účasť zase stranám, ako je napríklad Smer-SD alebo Hlas-SD,“ dodal.
Mimoriadnu schôdzu, na ktorej chce opozícia zmeniť ústavný zákon, aby sa mohli predčasné voľby konať skôr, musí predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zvolať najneskôr do piatka 12. mája.
