Koniec chudoby či voľte správneho chlapa – aj s týmito sloganmi sa o prezidentský úrad v Turecku uchádzajú súčasná hlava štátu Recep Tayyip Erdogan s 20-ročnými skúsenosťami v úrade a jeho vyzývateľ, opozičný líder Kemal Kiličdarolu.
Kým jeden druhého pred voličmi vykresľujú ako cestu do chaosu, v jednej téme sa viac-menej zhodnú – dostať milióny sýrskych utečencov z krajiny.
Tureckým voľbám sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Soňa Hagarová:
Položiť v Turecku otázku koho budete voliť a prečo, vôbec nie je jednoduché. Turek Serkan, ktorý do Istanbulu prišiel len na návštevu, svojim hlasom prispeje k tomu, aby súčasný prezident opäť zasadol do prezidentského kresla.
Naopak mladá sprievodkyňa Nursan viac verí ekonómovi Kemalovi Kiličdaroluovi. Mnoho opýtaných sa však priamej odpovedi vyhýba.
Podľa sprievodcu Mesuta má väčšie šance Erdogan, od ktorého očakáva práve vyriešenie otázky sýrskych utečencov. To, kto má lepší plán na pozdvihnutie ekonomiky v krajine s výraznou infláciou, sa v predvolebných kampaniach oboch kandidátov dostalo tak trochu na vedľajšiu koľaj.
Analytička Euractivu Lucia Yar však vysvetľuje, že v 85 miliónovom Turecku žije 3,5 milióna sýrskych utečencov, ktorí medzičasom majú zhruba milión detí. Šesť miliárd z fondov nebolo na viac ako štyri milióny utečencov dosť peňazí, Turci vidia, že sýrske deti sa dostávajú do škôl na úkor ich, podobne zdravotná starostlivosť.
Kiličdarolu chcel bojovať s chudobou
Lucia Yar dopĺňa, že opozičný líder, vzdelaním ekonóm Kemal Kiličdarolu pôvodne v kampani hovoril o pláne pozdvihnúť krajinu z chudoby a slogany v štýle Turecko Turkom získali výraznejšie miesto až po parlamentných voľbách, v ktorých sa prekvapivo darilo práve národne orientovaným stranám.
Tie si v parlamente polepšili o zhruba 30 kresiel. Podľa Vladimíra Bízika z Univerzity obrany v Brne však národná téma v Turecku tlela vždy. Sú to semienka, ktoré zasadil Ataturk o jednom homogénnom tureckom národe. Bízik zdôrazňuje, že práve otázka sýrskych utečencov eminentne zaujíma aj Európu.
Všetci kandidáti viac-menej implicitne sľubujú, že Sýrčania sa musia vrátiť domov. Pokiaľ by neboli vítaní v Turecku, skúsili by sa dostať inam, napr. do Európy čo by boli vrásky pre európskych predstaviteľov a bezpečnosť vonkajšej hranice.
Podľa Bízika je preto kľúčové, ako nový prezident obnoví komunikáciu so sýrskym prezidentom Bašarom Al Asadom. Niektorí analytici sa však k myšlienke návratu Sýrčanov do vlasti stavajú skepticky. Režim totiž nemá prostriedky na vyriešenie ich bývania, zamestnania či bezpečnosti.
Tesne pred voľbami turecká líra klesla oproti doláru na svoje dvadsaťročné minimum. Prezident Erdogan vo štvrtok (25. 5.) oznámil, že arabské štáty nedávno poslali Turecku ďalšiu finančnú injekciu. Podľa viacerých ekonómov bez ohľadu na to, kto vyhrá, sa investori pripravujú na ďalší pokles domácej meny.
