Na hlavný obsah

Zmeko pre RTVS: Neznižujeme bojaschopnosť ozbrojených síl na úkor pomoci Ukrajine, práve naopak

Náčelník Generálneho štábu OS SR masové mobilizácie na Slovensku vylučuje.

Zmeko pre RTVS: Neznižujeme bojaschopnosť ozbrojených síl na úkor pomoci Ukrajine, práve naopak
Na snímke náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Daniel Zmeko. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Ako môže Slovensko ešte pomôcť Ukrajine? O tom, v akom stave je slovenská armáda a aký vývoj sa dá očakávať na ukrajinskom fronte, sa počas bezpečnostnej konferencie GLOBSEC rozprával redaktor RTVS Andrej Bálint s náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Danielom Zmekom.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu:

Akú pomoc sme už darovali Ukrajine?

V spoločnosti je pomoc známa najmä cez MiG-29 a S-300. Popritom sme darovali aj bojové vozidlá, muníciu do zbraňových systémov, ktoré sa u nás už nepoužívajú alebo sa nachádzajú v procese vyraďovania.

Ukrajine okrem darovania materiálu pomáhame aj cez zabezpečenie logistických centier, cez ktoré ide pomoc z ostatných krajín demokratického sveta. V rámci misie Európskej únie sa tiež podieľame na intenzívnom výcviku ukrajinských vojakov.

Pomoc je teda širokospektrálna, v rámci kapacít Slovenskej republiky. Myslím si, že je porovnateľná s ostatnými krajinami.

Veľa sa na Slovensku hovorí o tom, že pomáhame smerom k Ukrajine a nič sa nám nedostáva naspäť. Je to naozaj tak? Akú spätnú väzbu máme za to, že pomáhame Ukrajine?

Dostávajú sa naspäť niektoré veci, ktoré slúžia k rozvoju ozbrojených síl. Môžeme sa baviť o financiách a preplácaní z Európskeho mierového fondu, kde sme dostali podstatnú časť ceny darovaného materiálu, ktorú znova investujeme do rozvoja ozbrojených síl.

Dostali sme aj pomoc zo Spojených štátov amerických, za ktorú sme si mohli vybrať, ktorú spôsobilosť chceme budovať. To sú, ešte predchádzajúcim ministrom avizované, viacúčelové ľahké taktické obrnené vozidlá alebo ľahké pancierované vozidlá a niektoré ďalšie segmenty.

Dostali sme tiež náhradu za 30 kusov BVP-1 a 15 kusov Leopardov, ktoré postupne prichádzajú na Slovensko, sú plne zgenerálkované a bojaschopné. Takže nemyslím si, že by sme akýmkoľvek spôsobom znižovali bojaschopnosť Ozbrojených síl SR na úkor pomoci Ukrajine. Skôr naopak, nám to urýchľuje modernizačné projekty.

Môžeme teda povedať, že naša armáda je aktuálne vyzbrojená tak, ako možno ešte nikdy predtým?

Tak to úplne povedať nemôžeme, pretože naša armáda mala v minulosti zásadne vyššie počty ako má teraz. Po tridsiatich rokoch jej budovania sme sa dostali k nejakému modelu, ktorý sa ukazuje v nastávajúcom bezpečnostnom prostredí ako nie celkom akceptovateľný. To znamená, že musíme znova rozvíjať ozbrojené sily.

Armáda na tom nie je o nič horšie, ako bola pred 24. februárom 2022. Naopak je na tom lepšie.

Myslím si, že pokiaľ sa dodrží a bude kontinuita v napĺňaní dlhodobého plánu rozvoja rezortu obrany a v rámci toho aj ozbrojených síl za akejkoľvek vlády, tak vieme vidieť ozbrojené sily každým rokom lepšie a lepšie pripravené na zabezpečenie úloh, ktoré vyplývajú zo zákona.

Čo naše ozbrojené sily aktuálne najviac potrebujú aj z dlhodobého hľadiska?

V prvom rade sa potrebujeme vyrovnať s otázkou naplnenosti. Znamená to, že musíme byť dostatočne atraktívni na to, aby občania vstupovali do ozbrojených síl. Aby vstupovali kvalitní ľudia, ktorí dokážu spĺňať veľmi vysoké nároky pre príslušníkov ozbrojených síl. Pre týchto ľudí musíme mať zabezpečené zdroje tak, aby sme ich dokázali zaplatiť.

Druhou prioritou je pokračovať v modernizačných programoch tak, ako sú nastavené. Som veľmi rád, že to, čo sa robilo ešte pred vojnou a to, čo priniesli skúsenosti z Ukrajiny, nám hovorí o tom, že nemusíme nič zásadne meniť.

Potom sa musíme vyrovnať s otázkou zásob, pretože nákup modernej techniky je len prvý krok. Musíme vyriešiť aj otázku životného cyklu techniky a samozrejme, výcviku a vzdelávania.

V neposlednom rade sa musíme vyrovnať aj s otázkou záloh. Rozvíjať program aktívnych záloh a zmeniť legislatívu tak, aby boli atraktívne pre občanov.

Masové mobilizácie sú hudbou 80. rokov minulého storočia, ktorá už nikdy nezaznie. Treba tam jednoznačne pomenovať benefity a ľudí, ktorí sú pripravení a dlhodobo predurčení na to, aby posilnili ozbrojené sily.

Aké nákupy čakajú armádu v krátkej dobe, možno do konca tohto roka?

To nie je otázka na mňa, nezodpovedáme za nákupy pre armádu. Ja predkladám požiadavky a verím tomu, že niektoré rozbehnuté projekty sa budú realizovať. Myslím, že je vysoko reálne, že by mohlo dôjsť k naplneniu už spomínaných ľahkých obrnených vozidiel.

Teraz tá výnimočná ponuka na rozvoj bojového vrtuľníkového letectva, ktoré sme tu mali do roku 2012. Terajšie vedenie uvažovalo, že tie vrtuľníky nepotrebujeme, tak sme to zrušili. Teraz evidentne vidno, že v stávajúcej bezpečnostnej situácii nám ich treba.

Predpokladám, že sa dokončia dodávky Leopardov, o ktorých sme hovorili a samozrejme, tie už podpísané projekty. Či už sú to radary, bojové obrnené vozidlá, pásové a kolesové bojové obrnené vozidlá, začnú prichádzať prvé dodávky.

Zároveň by sme veľmi radi videli aj posun v takých otázkach, ako je výzbroj jednotlivca. Musíme sa skutočne pozrieť na útočnú pušku z roku 1958. Či je to to najlepšie, čo môžeme momentálne mať bez toho, aby sme  znižovali hodnotu. To je zbraň, na ktorej som vyrástol, ale doba si žiada niečo nové.

Pozrime sa teraz na Ukrajinu a aktuálny vývoj na fronte. Čo možno očakávať z vášho pohľadu v ďalších dňoch, možno týždňoch? Akým smerom sa situácia uberá?

Myslím si, že momentálne sa na línii kontaktu nedejú zásadné veci, ktoré by mali za následok nejaké územné zisky z jednej alebo druhej strany. Vidíme pokusy o mohutnú leteckú kampaň Ruskej federácie, ktorou sa snaží znížiť spôsobilosti ukrajinskej armády pre prípadnú protiofenzívu. Nie sú tak efektívne, ako by si to Ruská federácia a generáli na strane ruskej armády želali, čo je dobré. Je to vďaka dodaným moderným systémom protivzdušnej obrany.

Na sníme slovenskí vojaci počas cvičenia Saber Strike vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť, 7. marca 2022.
Na sníme slovenskí vojaci počas cvičenia Saber Strike vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť, 7. marca 2022. Foto: TASR/Michal Svítok

Očakávaná protiofenzíva ukrajinskej armády, o ktorej sa tak často hovorí, je vyslovene v rukách vedenia ukrajinskej armády. Musíme všetci počkať, že aké rozhodnutie prijme generál Zalužnyj so svojim tímom.

Máte informácie, ako sa darí slovenským stíhačkám MiG-29, ktoré sme poslali na Ukrajinu, pretože aj z Moskvy sa vynárajú raz za čas informácie, že jedna bola zničená, druhá bola zničená. Ako je to teda naozaj?

Nemáme informácie, že by boli zničené. Máme informácie, že si plnia veci, na ktoré tam boli dodané. Samozrejme, tie stroje boli v nejakom technickom stave. Prebehla zásadná údržba a predpokladám, že sa postupne nasadzujú tak, aby chránili životy a zdravie v tej časti Ukrajiny, ktorá nie je priamo prislúchajúca v kontaktnej línii. To znamená, že vyslovene strážia nebo nad civilnými oblasťami.

Sliač alebo Malacky, prípadne Poľsko? Kam priletia naše nové F-16, ak sa nestihne letisko na Sliači zrekonštruovať včas?

S 99 alebo 100-percentnou pravdepodobnosťou pristanú na Slovensku. Máme svoj variant riešenia tejto situácie. Hneď po pristátí sa budú s nimi prijímať také opatrenia, aby slúžili k účelu, na ktoré boli zakúpené. A to je zabezpečenie vzdušného priestoru nad Slovenskou republikou.

Áno, možnože tu vznikne priestor medzi úplným dokončením leteckej základne Sliač a prevádzkovaním F-16, ktorý ale dokážeme vykryť vrámci ako keby poľných podmienok. Bežne tu hosťujeme spojenecké lietadlá, aj typu F-16 a dokážeme zabezpečiť ich prevádzku. Takže zabezpečíme aj naše týmto spôsobom a nebude to mať žiadny vplyv na plnenie operačných úloh.

Čo sa týka letiska Sliač, musíme si uvedomiť, že je to veľmi komplikovaná úloha. Je to strategický projekt. Nikdy predtým sme takúto úlohu nerealizovali. Na Sliači sa nič zásadné nezmenilo od doby, kedy sme ho prevádzkovali ešte pred rokom 1990.

Na letisku Sliač v roku 2012 privítali 123 slovenských vojakov, ktorí sa vrátili po polročnom pôsobení v misii ISAF v Afganistane.
Na letisku Sliač v roku 2012 privítali 123 slovenských vojakov, ktorí sa vrátili po polročnom pôsobení v misii ISAF v Afganistane.Foto: TASR/Dušan Hein

Je to komplikované, vyžaduje si to čas. Naviac aj hospodárska situácia sa mení. Pohyb tovarov a služieb je spomalený. Máme tu takú trošku latentnú ekonomickú krízu. To všetko má dosahy na celý projekt. Ale nevidím to žiadnym spôsobom dramaticky, že by to malo vplyv na prevádzku a F-16.

Blíži sa leto a civilná prevádzka letiska Sliač bola pozastavená už pred pár rokmi. Je podľa vás možné prevádzkovať vojenské stíhačky F-16 a zároveň aj tú civilnú časť letiska?

Všetko je možné. Závisí to od požiadavky a ochoty do toho investovať. Toto sú dve veci, či tá hodnota, ktorú bude mať prevádzkovanie civilnej časti, bude pre nás úmerná cene, ktorú na to budeme musieť vynaložiť, lebo tam sa budú musieť prijať zásadné bezpečnostné opatrenia. Je to spoločenská objednávka. Pokiaľ vláda rozhodne to takýmto spôsobom realizovať, my vojaci sa tomu prispôsobíme.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko