Na hlavný obsah

Záujemcovia bez skúseností aktívne zálohy neposilnia. Môže to zvýšiť záujem o polovojenské skupiny, tvrdí bezpečnostný analytik

Novelu z dielne rezortu obrany poslanci nepodporili.

Záujemcovia bez skúseností aktívne zálohy neposilnia. Môže to zvýšiť záujem o polovojenské skupiny, tvrdí bezpečnostný analytik
Na snímke slovenskí vojaci. Foto: RTVS

Do aktívnych záloh nakoniec nebudú môcť vstúpiť záujemcovia bez vojenských skúseností. Novelu zákona z dielne ministerstva obrany poslanci nepodporili. Podľa bezpečnostného analytika sa preto môže zvýšiť záujem o polovojenské skupiny.

Aktívne zálohy tvoria bývalí profesionáli z ozbrojených síl či polície. Armáda ich môže povolať pri mimoriadnych situáciách. „Teraz vidíme na Ukrajine, aké je dôležité mať zálohy. Ak chceme udržať profesionálnu armádu, musíme vytvoriť aj dostatočný zásobník rezervistov, ktorí sú v prípade potreby pripravení čo najrýchlejšie nastúpiť,“ uviedol generál vo výslužbe Pavel Macko.

Rezort obrany chcel do rezervy zobrať aj takzvaných nevojakov. Novelu zákona o brannej povinnosti však poslanci neschválili. Chýbalo päť hlasov. „Na moje prekvapenie sa zrazu rozhodla skupina poslancov zo Smeru-SD, Hlasu-SD, extrémistov a tiež Sme rodina, hlasovať proti alebo sa zdržať hlasovania. Nechápem prečo, ide o obranu našej vlasti,“ povedal minister obrany Jaroslav Naď.

„Urobili sme to pre jednu vec. Uvedomte si, ako je rozpoltená spoločnosť. Ľudia tomu nerozumejú. Nevedia, čo je aktívna záloha. Pre nich bude znamenať to, že sme prijali zákon o aktívnej zálohe. že ich ideme posielať na Ukrajinu. Nie,“ vysvetlil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Téme aktívnych záloh sa venoval redaktor RTVS Andrej Bálint:

Rezort chcel takto získať mladých ľudí

Rezort obrany takéto tvrdenia odmieta. Sprístupnením aktívnych záloh chcel do svojich radov získať mladých ľudí. Bezpečnostný analytik poukazuje na možné riziká. Podľa neho je lepšie, keď sú záujemcovia o vojenčinu pod kontrolou štátu, ako keby mali byť členmi rôznych polovojenských organizácií.

„Väčšina ľudí skončí v paramilitárnych organizáciách alebo podobne orientovaných združeniach, ktoré nutne nemusia znamenať bezpečnostnú hrozbu a riziko, ale ich kontrola spravodajského charakteru vyžaduje naozaj vysoké personálne aj finančné náklady,“ vysvetlil bezpečnostný analytik Radovan Bránik.

Novelu zákona môžu predložiť poslanci do Národnej rady SR raz za polroka. Zaoberať sa ňou tak bude zrejme až nová vláda.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko