Pravidelné zdriemnutie po obede je pre ľudský mozog prospešné a pomáha tento orgán dlhšie udržať väčší. Uviedol to server BBC News s odvolaním sa na vedcov z londýnskej University College London (UCL). Dĺžka spánku by však podľa nich nemala prekročiť polhodinu.
Tím preukázal, že mozog ľudí, ktorí si pravidelne doprajú popoludňajší „šlofík“, je o 15 centimetrov kubických väčší. To zodpovedá meškaniu starnutia o tri až šesť rokov. Spánok cez deň je ale v mnohých profesiách ťažký, pretože pracovná kultúra túto prax často odsudzuje, uviedli autori štúdie.
„Naznačujeme, že každý by potenciálne mohol mať zo zdriemnutia určitý prospech,“ povedala doktorka Victoria Garfieldová. Výsledky výskumu označila za „úplne nové a celkom vzrušujúce“.
Preukázalo sa, že „šlofík“ má zásadný význam pre vývoj v detstve. S pribúdajúcim vekom sa stáva menej častým a po odchode do dôchodku sa jeho obľuba opäť zvyšuje. Dvadsaťsedem percent ľudí starších ako 65 rokov uvádza, že si počas dňa zdriemnu.
S vekom sa prirodzene zmenšuje
Mozog sa s vekom prirodzene zmenšuje. Avšak na zistenie toho, či by spánok mohol pomôcť predchádzať chorobám, ako je Alzheimerova choroba, bude ešte potrebný ďalší výskum. Celkové zdravie tohto orgánu je dôležité pre ochranu pred demenciou. Toto ochorenie zároveň súvisí s poruchami spánku.
Vedci sa domnievajú, že zlé spacie návyky časom poškodzujú mozog tým, že spôsobujú zápaly a ovplyvňujú spojenie medzi mozgovými bunkami. „Pravidelné zdriemnutie by teda mohlo chrániť pred neurodegeneráciou tým, že by kompenzovalo nedostatočný spánok,“ uviedla výskumníčka Valentina Pazová.
Výskumníci dokázali, že driemanie je prospešné pomocou experimentu založeného na genetike. Predchádzajúce štúdie identifikovali 97 úsekov DNA, vďaka ktorým sú ľudia buď náchylnejší k driemaniu, alebo k výkonu počas dňa. Tím preto zobral údaje od 35-tisíc ľudí vo veku 40 až 69 rokov a jednoducho porovnal ich genetické sklony ku „šlofíkom“.
