V obci Bátka v okrese Rimavská Sobota nevyužijú vyše milióna eur na dobudovanie kanalizácie. A to pre zdĺhavé schvaľovanie projektu a krátky čas na realizáciu. Pri malých obciach pritom ide o jediný spôsob, ako sa rozvíjať.
Po siedmich rokoch od prvej fázy výstavby chceli v Bátke dokončiť 1 600 metrov kanalizácie. Projekt podali ešte v roku 2021. Teraz by však na práce potrebovali viac peňazí. „Prešiel asi rok a pol od podania cenovej ponuky. Prinieslo by to ďalšie schvaľovacie procesy, a tým pádom by reálne začatie mohlo byť niekedy v júni,“ priblížil starosta obce Peter Hencz.
Ak by to do konca roka nestihli, museli by vrátiť celú sumu. Ide o takmer 1,2 milióna eur. Aj preto sa rozhodli schválenú dotáciu nevyužiť.
Téme sa v Správach RTVS o 19.00 h venovala redaktorka Martina Beshirová:
„Projekty, ktoré nemajú potenciál ukončenia a naplnenia cieľa projektu v termíne do 31. decembra 2023, je nevyhnutné ukončiť. A voľné zdroje presunúť na opatrenia a aktivity, kde sa zdroje vedia do konca roka efektívne využiť,“ reagovala hovorkyňa rezortu vnútra Zuzana Eliášová.
Dobudovaním kanalizácie v Bátke by sa do siete pripojilo približne 300 ľudí. V obci by tak už bolo napojených takmer 90 percent obyvateľov.
Ministerstvo vnútra už eviduje ďalšie dva projekty, ktoré sa nebudú realizovať. Aktuálne je zazmluvnených 25 projektov v celkovej výške 130 miliónov eur. Doteraz sa vyčerpalo 130-tisíc eur.
Podobné problémy aj inde v SR
Podobnými problémami žijú samosprávy po celom Slovensku. Rozvojové projekty musia rušiť, prípadne okresávať. Peňazí je málo a inflácia projekty predražila. Pomoc očakávajú od novej vlády. Ak sa jej nedočkajú, miliardy eur zostanú nevyčerpané.
Ak chce obec novú cestu či kanalizáciu z eurofondov, musí nájsť vo svojom rozpočte osem percent z ceny projektu. V minulosti to pritom bolo iba päť percent. „Čo ešte v tomto roku by sa teoreticky zvládnuť dalo, lebo sú aké také kompenzačné mechanizmy. Ale ďaleko komplikovanejšie to bude budúci rok,“ ozrejmil primátor Partizánskeho Jozef Božik.
Únia miest Slovenska navrhuje, aby sa nevyčerpané prostriedky z končiaceho programovacieho obdobia použili na pomoc pri spolufinancovaní projektov v novom programovacom období. Či vláda samosprávam vyjde v ústrety, zatiaľ nerozhodla.
Téme sa venoval redaktor RTVS Timotej Pisch:
„Čo sa týka diskusie medzi vládou a samosprávami o dofinancovaní, tak k tomu ja nemám úplne najaktuálnejšie informácie,“ povedala podpredsedníčka vlády pre plán obnovy Lívia Vašáková.
Jednoduchšie to majú mestá a obce pri projektoch z plánu obnovy. Pri nich totiž nemusia doplácať nič. Napriek tomu aj tieto projekty viaznu. Primátori a starostovia poukazujú na zdĺhavú byrokraciu.
Problémy spôsobuje paradoxne aj to, že peňazí na projekty je až príliš veľa v rôznych balíkoch. Samosprávy preto často nevedia, odkiaľ by vlastne mali dotácie žiadať. Chcú preto jasnejšie pravidlá.
„Aby neprichádzalo na časti prijímateľov k možným nedorozumeniam, ktoré súvisia s prelínaním starých eurofondov, zdrojov z plánu obnovy a nových eurofondov,“ spresnil predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozoef Viskupič (OĽANO).
Obce a mestá môžu aktuálne žiadať o takmer 530 miliónov eur z plánu obnovy. Využiť ich môžu napríklad na navýšenie počtu miest v školách či škôlkach, alebo na obnovu historických budov.
