Výstavba univerzitnej nemocnice na bratislavských Rázsochách nebude financovaná z plánu obnovy, ale zo štátneho rozpočtu. Po stretnutí so zástupcami politických strán to v piatok (2. 6.) oznámili podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková a minister zdravotníctva Michal Palkovič.
Jedným z dôvodov je aj kvalita projektovej dokumentácie, ktorá podľa ministrových slov nie je v takom stave, aký vláda očakávala. „Sú tam chyby, ktorých odstránenie by trvalo tri až šesť mesiacov,“ priblížil. Taktiež reálne nie je možné výstavbu stihnúť do štádia hrubej stavby. Ubezpečil, že výstavba národnej nemocnice má širokú politickú podporu a nepredpokladá, že by sa budúca vláda rozhodla nepokračovať v nej.
Čo sa týka nemocnice v Martine, podarilo sa vyrokovať lepšie podmienky jej výstavby. „Z dôvodu neúspešného verejného obstarávania by sme ju nestihli dodať v štádiu Full Fit-Out,“ priblížil minister zdravotníctva. Podarilo sa však vyrokovať, že nemocnicu budeme môcť dodať v štádiu tzv. hrubej stavby, dodal.
Posun v rokovaniach nastal aj čo sa týka termínu dostavby nemocníc z plánu obnovy. Pôvodne sa rátalo s termínom do konca roka 2025, po novom ide o druhý kvartál roku 2026. Zmeny sa podarilo vyrokovať aj v rámci počtu lôžok v rôznych kategóriách.
Realizácia plánu B
V súčasnosti sa má tak aktivizovať plán B. „Navrhujeme dať druhú šancu projektom nemocníc, ktoré vypracovali a zverejnili štúdiu uskutočniteľnosti investície v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Chceli by sme ich pozvať na stretnutie vo štvrtok (8. 6.), kde by nám prezentovali svoje projekty. Na základe interakcií s nimi budeme môcť zhodnotiť, do akej miery je realistický harmonogram,“ povedala Vašáková.
Deklarovala, že sa budú rozhodovať na základe objektívnych parametrov, ktoré rámcujú plán obnovy a sú nimi najmä čas dodania, počet lôžok a rozpočet. Ide podľa jej slov o nemocnice v Banskej Bystrici (sever a juh), Trnave, Martine, v Prešove a detské nemocnice v Bratislave a Košiciach.
Reakcie politikov
Plán obnovy sme nastavili tak, aby Rázsochy boli postavené z týchto financií, reagoval bývalý premiér Eduard Heger. Podľa neho to bol dobrý plán, ale nie vždy sa všetko podarí podľa plánu. Uznal, že ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo správne analyzovať riziká omeškania a hrozbu nevyužitia peňazí z plánu obnovy, ak sa vyskytli prekážky v jeho naplnení.
Analýza po rokovaniach s Európskou úniou a konzorciom pripravujúci projekt výstavby nemocnice, ktorú rezort rozposlal, je podľa Hegera zrozumiteľná. „Svojou dôveryhodnosťou jasne zdôvodnila rozhodnutie nevyužiť na výstavbu Rázsoch financie z plánu obnovy. Zároveň predstavila plán B a onedlho predstavia a posúdia projekty na iné nemocnice,“ povedal.
„Je celospoločenská zhoda na tom, že slovenskí pacienti potrebujú špičkovú koncovú nemocnicu, ktorá spĺňa tie najvyššie zdravotnícke štandardy. Na Slovensku takú nemocnicu nemáme a potrebujeme ju v Bratislave,“ skonštatoval.
Zuzana Dolinková z Hlasu-SD vníma pozitívne, že úradnícka vláda „konečne problém Rázsoch z plánu obnovy pomenovala a racionálne verejnosti povedala, že jeho manažment v rámci zdravotníctva zlyhal“.
Téme výstavby nemocníc z plánu obnovy sa venovala aj RTVS v televíznom spravodajstve:
