Lídri NATO sa v utorok (11. 7.) vo Vilniuse zhodli na odstránení Akčného plánu členstva z procesu pripojenia Ukrajiny k Severoatlantickej aliancii. Celý proces to skráti z dvoch na jeden krok, oznámil generálny tajomník bloku Jens Stoltenberg.
NATO však podľa neho Ukrajinu formálne pozve do svojich radov až vtedy, keď s tým členské krajiny budú súhlasiť. Zároveň musí splniť všetky stanovené podmienky. Kyjev tak na samite nezískal pozvánku na pripojenie ani jeho harmonogram.
„Potvrdili sme, že Ukrajina sa stane členom NATO, a dohodli sme sa na zrušení požiadavky na Akčný plán členstva,“ povedal Stoltenberg novinárom.
Generálny tajomník to uviedol po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval ako „absurdnú“ skutočnosť, že Aliancia nestanovila časový plán pre dosiahnutie ukrajinského členstva.
„Budúcnosť Ukrajiny je v NATO,“ uvádza sa vo vyhlásení, na ktorom sa lídri Aliancie zhodli. Euroatlantická integrácia Kyjeva podľa dokumentu presiahla potrebu Akčného plánu členstva. „Keď sa spojenci dohodnú a splnia sa podmienky, budeme schopní Ukrajinu pozvať do Aliancie,“ uvádza sa v texte.
Lídri nespresnili konkrétne podmienky, ktoré musí Ukrajina splniť. Uviedli však, že Aliancia pomôže Kyjevu dosiahnuť pokrok v oblasti vojenskej interoperability, ako aj ďalších demokratických reforiem a reforiem bezpečnostného sektora.
Obranný plán
Členovia NATO tiež schválili najpodrobnejšie obranné plány od konca studenej vojny. Nová stratégia, ktorú spojenci pripravili pre prípad ruského útoku a prípadné teroristické hrozby, počíta okrem iného s dramatickým zvýšením počtu vojakov pripravených rýchlo nastúpiť do akcie. Vyžaduje aj ďalšie zvyšovanie armádnych rozpočtov, povedal Stoltenberg.
Nová stratégia kolektívnej obrany podrobne opisuje, ako by NATO v budúcnosti bránilo každý kút svojho územia. Rozdeľuje Alianciu na tri geografické zóny, pričom sa chápe predovšetkým ako odpoveď na obavy z ruského útoku.
Plány nadväzujú na vlaňajšie rozhodnutia zdvojnásobiť počet bojových skupín v krajinách východného krídla NATO a usilovať sa o rozšírenie každej z nich až na 5 000 vojakov. Spojenci vrátane ČR teraz pracujú na realizácii tohto cieľa a začínajú oznamovať vlastné príspevky.
V budúcnosti má medzinárodné bojové skupiny podporovať viac ako 300-tisíc vojakov pripravených zapojiť sa do akcie maximálne do 30 dní. Ku koncu minulého roka pritom bolo pod aliančným vedením okolo 40-tisíc vojakov.
Stoltenberg poznamenal, že podmienkou pre dosiahnutie aktuálnych cieľov bude tiež posilnenie obranného priemyslu, čo je predmetom nového „akčného plánu“.
Výdavky do obrany
„Aby sme toto všetko urobili, musíme viac investovať do obrany,“ povedal generálny tajomník Aliancie. Spojenci sa podľa neho na samite zaviazali, že budú na armády každoročne vynakladať sumy najmenej na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Na dosiahnutie dvojpercentnej hranice sa členské krajiny zaviazali v roku 2014. Tento rok však podľa aktuálnych odhadov tento cieľ splní len 11 členov z 31. Česko sa k nim chce pridať na budúci rok a po novom požiadavku zakotvilo v zákone.
NATO dlhé roky nemalo potrebu formulovať rozsiahle obranné plány, pretože bojovalo len v menších vojnách v Afganistane a v Iraku. Panovalo presvedčenie, že postsovietske Rusko už nepredstavuje existenčnú hrozbu. To sa začalo meniť po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a definitívny zlom prišiel s vlaňajším ruským vpádom na Ukrajinu.
Nová stratégia je projektom na niekoľko rokov, zdôraznil minulý týždeň predseda aliančného vojenského výboru Rob Bauer. „Musíme pracovať na dosiahnutí vyššieho počtu síl s vyššou pripravenosťou. Musíme robiť cviky, musíme nakúpiť prostriedky, ktoré potrebujeme. A to bude trvať. Nie je to stlačenie vypínača,“ povedal na brífingu v Bruseli.
