Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan žiadosť Švédska o vstup do NATO pošle čo najskôr na ratifikáciu do parlamentu. Po pondelkovom (10. 7.) rokovaní s ním a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom to povedal šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
Kedy sa tak konkrétne stane, však neuviedol. Dokončenie ratifikácie švédskej žiadosti je podľa neho historický krok. Dodal, že Maďarsko, ktoré o ratifikácii rovnako ešte musí hlasovať, nechce byť poslednou krajinou, ktorá dá súhlas s rozšírením Aliancie.
„Prezident Erdogan súhlasil, že pošle čo najskôr národnému zhromaždeniu švédsky vstupný protokol,“ povedal Stoltenberg po rokovaní vo Vilniuse, kde sa v utorok (11. 7.) a v stredu (12. 7.) koná samit NATO. Dodal, že nie je na ňom stanoviť konkrétne dátumy prerokovania žiadosti. Erdogan podľa neho chce spolupracovať s parlamentom, aby ratifikáciu zabezpečil.
Erdogan má so svojimi spojencami v parlamente väčšinu, pre vstup Švédska do NATO sú aj niektoré opozičné strany.
Americký prezident Joe Biden privítal Erdoganov súhlas s ratifikáciou žiadosti Švédska o vstup do NATO. „Som pripravený spolupracovať s prezidentom Erdoganom a Tureckom na posilnení obrany a odstrašení v euroatlantickom priestore,“ Biden vo vyhlásení s tým, že sa „teší“ na prijatie Švédska ako 32. členského štátu NATO.
Švédsko urobilo veľký krok smerom k členstvu v NATO, uviedol v reakcii na oznámenie Kristersson. „Je to veľmi dobrý pocit, o to som sa usiloval už dlho a verím, že sme dnes mali veľmi dobrú odpoveď a urobili sme veľký krok smerom k členstvu,“ povedal.
Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková uviedla, že ide „dobrú správu z Vilniusu“. „Cesta Turecka k ratifikácii členstva Švédska v NATO je konečne voľná,“ dodala.
Mesiace blokovania
Turecko blokovalo švédsku žiadosť mnoho mesiacov. Doteraz Erdogan a ďalší tureckí predstavitelia tvrdili, že švédsku žiadosť nenechali ratifikovať, pretože Štokholm nepostupuje dostatočne rázne proti organizáciám, ktoré turecké úrady považujú za teroristické, a tiež proti ich sympatizantom. Ide napríklad o Stranu kurdských pracujúcich (PKK) či milície YPG.
„Poďte a otvorte Turecku cestu k členstvu v Európskej únii. Keď vy otvoríte cestu Turecku, my otvoríme cestu Švédsku, ako sme ju otvorili Fínsku,“ povedal v pondelok pred rokovaním vo Vilniuse turecký prezident.
Spájanie vstupu Švédska do NATO a rozhovorov o tureckom členstve v EÚ však odmietli Nemecko, Európska komisia či USA.
Turecký prezident rokoval tiež s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, uviedla agentúra Anadolu. Michel po schôdzke s tureckým prezidentom uviedol, že prebrali možnosť, ako vzťahom medzi Európskou úniou a Tureckom dodať novú energiu.
Hovorili aj o vstupe Švédska do NATO či o úlohe, ktorú má Turecko v snahách predĺžiť dohodu o preprave poľnohospodárskych komodít z ukrajinských prístavov cez Čierne more, napísal Michel na Twitteri.
