Slovensko v lete pravdepodobne zažije viacero vĺn horúčav, varujú pred tým meteorológova i klimatológovia. Jedna z nich zasahuje krajinu aj v týchto dňoch. Vysoké teploty so sebou nesú aj nové povinnosti pre zamestnávateľov, čo sa týka ochrany zdravia zamestnancov.
Vysoké teploty nevplývajú na všetkých pracovníkov rovnako. Najviac ohrozenými sú podľa riaditeľky odboru pracovných vzťahov Národného inšpektorátu práce (NIP) Lucie Sabovej Dankovej tí, ktorí pracujú vonku. Sem zaradila pracovné odvetvia ako doprava, stavebné práce, poľnohospodárstvo či lesníctvo.
Pri práci v exteriéri sa nedá regulovať teplota pracovného prostredia. Podobná hrozba sa dotýka však aj pracovníkov v interiéri, no nie všetkých. Ide predovšetkým o zamestnancov pracujúcich v prostredí, kde sa nachádzajú mechanizmy vyrábajúce teplo, ako sú napríklad lisovacie stroje.
Každý druh práce má svoju vlastnú maximálnu operatívnu teplotu, ktorú určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR. Ak sa hodnota prekročí, zamestnávateľ musí prijať vhodné opatrenia.
„Vplyvom takýchto nepriaznivých pracovných prostredí, teda aj pri záťaži teplom, dochádza k zvyšovaniu a nepozornosti zamestnanca a to má následne aj vplyv na zvýšené riziko vzniku pracovných úrazov,“ vysvetlila Sabová Danková.
Pitný režim je povinnosťou
V prípade vysokých teplôt má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady pitný režim. Existujú však aj ďalšie opatrenia, ktoré môže prijať. Medzi nimi Sabová Danková spomenula prestávky na ochladenie sa vodou alebo pobytom v klimatizovanom prostredí.
Možnosťou je aj skrátenie alebo posunutie pracovnej zmeny, predĺženie obedovej prestávky alebo rotácia zamestnancov v jednotlivých zmenách. Možnosťou pre zamestnávateľov je aj poskytovanie vhodnejšieho pracovného odevu. NIP informuje, že by mal pozostávať z ľahkých materiálov a svetlých farieb.
Ak zamestnancovi firma neposkytuje pitný režim v čase horúčav, môže podniknúť isté kroky pre nápravu situácie.
„V prvom rade by sa mal zamestnanec obrátiť na zástupcov zamestnancov, ktorými sú či už príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre oblasť BOZP je takýmto zástupcom zamestnancov aj zástupca pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,“ vysvetlila Sabová Danková.
Zástupcovia zamestnancov majú zo zákona kompetencie na spoluprácu so zamestnávateľom pri vytváraní lepších pracovných podmienok. Sabová Danková dodala, že zamestnanci, ktorým sa pitný režim nezabezpečí, sa môžu obrátiť na inšpektorát práce alebo na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Opatrenia pre kancelárskych pracovníkov
Pred horúčavami je treba chrániť aj pracovníkoch v interiéroch, teda v kanceláriách. Podľa NIP je vhodné zatieňovanie okien roletami alebo žalúziami. Odporúča aj použitie klimatizácie alebo vetranie.
„Nútené vetranie je možné zabezpečovať pomocou ventilátorov. Tie je potrebné umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k priamemu ochladzovaniu tiel zamestnancov,“ vysvetlila Sabová Danková.
Pri používaní klimatizácie sa odporúča jej primerané používanie. Rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou vzduchu by mal predstavovať päť, maximálne sedem stupňov. Rovnako ako pri nútenom vetraní ventilátormi, vzduch z klimatizačnej jednotky je treba nasmerovať tak, aby nefúkal priamo na konkrétnych zamestnancov.
