Slovenské predsedníctvo v skupine Vyšehradskej štvorky poznačila ruská agresia na Ukrajine. Do vzťahov medzi členskými krajinami vniesla výrazné napätie. Ide najmä o odlišný postoj Maďarska k podpore Ukrajiny a spolupráci s Ruskom oproti postoju ostatných členských krajín – Slovenska, Česka a Poľska. Pre spravodajský portál Správy RTVS sa na tom zhodli slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský aj český rezort diplomacie.
„Zásadným spôsobom sa to odrazilo v intenzite politickej spolupráce krajín,“ uviedol riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay.
Slovensko v rámci svojho predsedníctva vykonalo len „povinné jazdy“, ktorými boli stretnutia premiérov, ministrov a ďalších sektorových vyšších úradníkov. Sústredilo sa najmä na udržanie spolupráce a formálneho fungovania skupiny.
Ambiciózne projekty išli bokom
„Niektoré ambicióznejšie projekty sme museli odložiť. Okrem iného aj preto, lebo našu pozornosť aj zdroje sme v dôsledku pokračujúcej ruskej agresie proti Ukrajine sústredili inde – na pomoc nášmu východnému susedovi,“ povedal pre spravodajský portál RTVS minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský.
Podľa neho chceli v rámci slovenského predsedníctva urobiť viac, no rozdielnosť pohľadov vnútri V4 na otázku vojny na Ukrajine tomu bránila.
Šieste slovenské rotujúce predsedníctvo skončilo v piatok (30. 6.) a od soboty (1. 7.) túto úlohu zastáva susedné Česko. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí slovenských kolegov pochválilo za to, že sa im v predsedníctve podarilo zachovať kontinuitu, a to aj napriek zmenám vo vláde.
„Snažili sa poskytnúť priestor na otvorený dialóg o najdôležitejších otázkach, najmä v súvislosti s bezprecedentnou a brutálnou ruskou agresívnou vojnou proti Ukrajine a jej dôsledkom na stabilitu a bezpečnosť občanov nášho regiónu,“ uviedol hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Daniel Drake.
Rôzne formáty V4
Pred vojnou sa o V4 hovorilo, že sa mení skôr na formát V2+2, a to najmä z dôvodu odlišného spoločenského a politického smerovania členských štátov. Zatiaľ čo Slovensko a Česko sa približuje k hlavnému prúdu Európskej únie, Maďarsko a Poľsko idú skôr opačným smerom.
„Rovnako ako Maďarsko, aj Poľsko čelí kritike európskych inštitúcií v otázke nedostatočného zabezpečenia nezávislosti súdnictva a slobody médií,“ vysvetlil Strážay.
Vojna, podľa neho, túto geometriu Vyšehradskej štvorky zmenila na V3+1. A to z dôvodu, že Poľsko sa jasne vymedzilo proti Rusku a výrazne podporuje Ukrajinu vojensky i humanitárne. Na rozdiel od Maďarska. „Vojna na Ukrajine vyzdvihla Poľsko na piedestál a jeho výrazná podpora zatienila nedostatky, ktoré má v oblasti právneho štátu,“ uviedol Strážay.
Aj české ministerstvo vníma, že vojenský konflikt zdôraznil odlišné postavenie Maďarska. Zmenu v prístupe krajín k spolupráci vo vnútri V4 však nepriniesol. „Vyšehradská štvorka je neformálnou platformou na spoluprácu v otázkach spoločného záujmu a na dialóg aj o témach, na ktoré máme rozdielne názory,“ vysvetlil hovorca českého rezortu diplomacie.
Na strane Maďarska
Hodnotové rozloženie krajín v rámci V4 je podľa Strážaya variabilné. Zmenu môžu priniesť aj septembrové voľby na Slovensku. To, že by sa Slovensko ocitlo na jednej hodnotovej vlne spolu s Maďarskom, neočakáva, ale absolútne vylúčiť to nevie.
„Na stole sú rôzne scenáre,“ dodal. Z pohľadu celého regiónu je podľa neho dôležité podporovať Ukrajinu a hľadať možnosti celoeurópskeho konsenzu v tejto podpore.
Skupina V4 nebola nikdy jednoliatym blokom štyroch krajín, ktoré by mali na všetko rovnaký názor, uviedol minister Wlachovský. „Áno, sú otázky, na ktorých sa nezhodneme, kde máme diametrálne odlišné názory, ale nemám rád nálepkovanie V4 zvonka. Či už matematické alebo iné,“ dodal.
Rozširovanie nie je riešenie
Okrem vnútorného rozdelenia skupiny sa hovorí aj o jej rozširovaní o ďalšie krajiny. Naposledy sa takto vyjadril aj nový český prezident Petr Pavel. Ten by chcel z V4 spraviť „flexibilnejší formát s viacerými krajinami“.
Strážay si vzhľadom na súčasný útlm politickej spolupráce nemyslí, že by takéto riešenie znamenalo posilnenie spolupráce v rámci V4. Posilniť by sa podľa neho mala skôr spolupráca formátu V4+, čo znamená spoluprácu s inými zoskupeniami, ako napríklad Benelux či s krajinami v rámci Európskej únie aj mimo nej.
Formát V4+ vyzdvihol aj minister Wlachovský. „V tomto rozšírenom formáte sme v minulosti organizovali stretnutia napríklad s krajinami Západného Balkánu, pobaltskými a severskými štátmi, Japonskom či Južnou Kóreou,“ uviedol. Krajiny v tom podľa neho chcú a budú pokračovať.
Prípadné trvalejšie rozšírenie skupiny by si podľa českého rezortu zahraničných vecí vyžadovalo dôkladnú a zásadnú diskusiu v rámci V4 v kontexte jej ďalšieho strategického smerovania.
Budúcnosť V4
Skupina V4 je formát, ktorý existuje už viac ako tridsať rokov a boli obdobia, kedy bola spolupráca krajín intenzívnejšia, menej intenzívnejšia či dokonca pozastavená, vysvetlil Strážay. Fungovanie a vývoj skupiny prirovnal k sínusoide.
„V súčasnosti sme v pozícii, kedy musíme prekonať nie veľmi prajné obdobie. V rámci toho sínusoidného vnímania sme určite v mínusovej fáze,“ dodal Strážay. Aj napriek tomu si myslí, že V4 čakajú lepšie časy.
Zrušenie spolupráce v rámci V4 však podľa neho nie je v záujme žiadnej z členských krajín. Regionálna spolupráca má podľa Wlachovského vždy zmysel, a to najmä v oblastiach, ktoré nie sú zaťažené rozpormi. Ide napríklad o spoluprácu energetike, obrane, pôdohospodárstve či verejnej a kultúrnej diplomacii.
„Dobré susedské vzťahy v našom regióne je trvalou úlohou všetkých budúcich vlád. Spolupráca V4 má naďalej potenciál tento cieľ podporovať,“ doplnil hovorca českého rezortu zahraničných vecí.
