Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Deficit verejných financií porastie. Môže za to aj legislatíva, ktorú schválili bez riadneho legislatívneho procesu

Skončia na úrovni 6,85 percenta HDP.

Deficit verejných financií porastie. Môže za to aj legislatíva, ktorú schválili bez riadneho legislatívneho procesu
Na snímke zľava minister financií Michal Horváth, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR Peter Balík a predseda vlády Ľudovít Ódor. Foto: TASR/Dano Veselský

Verejné financie skončia tento rok so schodkom na úrovni 6,85 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V porovnaní s rozpočtom na tento rok, ktorý bol schválený s deficitom 6,44 percenta HDP, je to viac o 0,41 percenta alebo 412 miliónov eur.

Dôvodom je najmä legislatíva, ktorú prijali poslanci v Národnej rade (NR) SR bez riadneho legislatívneho procesu. Rozpočet s takýmito výdavkami nepočítal. Vyplýva to zo správy o očakávanom skutočnom vývoji verejných financií za rok 2023, ktorú v utorok zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.

Pozitívny vplyv na rozpočet na úrovni 0,98 percenta HDP bude mať nižšia potreba financovania pomoci v súvislosti s rastom cien energií, ako sa pôvodne predpokladalo, konštatuje v správe rezort financií.

Naopak, negatívom na úrovni -1,03 percenta HDP je krytie zvýšených nárokov na rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou parlamentom a vládou. Z toho presunutá valorizácia dôchodkov zo začiatku budúceho roka na tento rok predstavuje -0,43 percenta HDP. Aktualizáciou daňovej prognózy dochádza k negatívnemu vplyvu na schodok na úrovni -0,36 percenta HDP.

Na výdavkoch štát neušetrí

Nižšie ako očakávané budú tento rok výdavky v súvislosti s nárastom cien energií. Kým rozpočet počítal s prostriedkami na úrovni 3,4 miliardy eur, skutočné výdavky z národných zdrojov podľa aktuálneho odhadu dosiahnu približne 2,22 miliardy eur. Okrem toho sa predpokladá použitie prostriedkov z eurofondov na úrovni 594 miliónov eur.

„Úsporu na strane výdavkov štátneho rozpočtu však nemožno očakávať. Bude totiž potrebné zabezpečiť financovanie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou v NR SR a vládou SR vo výške 720 miliónov eur, ako aj zvýšenej platby za poistencov štátu v rámci verejného zdravotného poistenia na úrovni 340 miliónov eur v dôsledku akútnej situácie vo verejnom zdravotnom poistení,“ priblížil rezort financií.

Legislatívna smršť v parlamente mala podľa MF za dôsledok ťarchu na verejné financie, ktorá skoro dvojnásobne prevyšuje rezervy na riešenie vplyvov očakávaných legislatívnych zmien.

Rozpočet musí totiž v tomto roku zabezpečiť financovanie pre prijaté opatrenia v objeme takmer 1,6 miliardy eur. Zahŕňajú napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov vo výške 524 miliónov eur. Príslušná rezerva v rozpočte bola pritom necelých 860 miliónov eur.

Ide o výpadok odvodov poisťovní

„Aktualizáciou daňovej prognózy dochádza k negatívnemu vplyvu na deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2023 na úrovni 434 miliónov eur. Ide najmä o výpadok odvodových príjmov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní či zvýšenie daňového bonusu na dieťa,“ dodalo ministerstvo.

Hrubý verejný dlh v roku 2023 dosiahne podľa aktuálneho odhadu 57,1 percenta HDP, o necelé 2 percentuálne body (p. b.) menej oproti predpokladom rozpočtu. Stále sa však udrží v najprísnejšom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Hlavným dôvodom nižšieho než očakávaného zadlženia verejnej správy sú nižšie hotovostné schodky štátneho rozpočtu v minulom a aktuálnom roku.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika