Najvyšší volebný potenciál zaznamenala agentúra Median SK vo volebnom modeli, ktorý vypracovala exkluzívne pre RTVS, u strany Roberta Fica Smer-SD. Za ním nasleduje Progresívne Slovensko (30,5 percenta) a Hlas-SD (27,4 percenta). Spomedzi troch najsilnejších strán má však strana expremiéra Petra Pellegriniho Hlas-SD najslabšie volebné jadro. Michal Mislovič z agentúry Median SK v tom vidí opätovný odliv voličov naspäť k strane Smer-SD.
Relatívne vysokým potenciálom, no zároveň nízkym jadrom sa vo volebnom modeli vyznačujú pravicové strany. Podľa Misloviča to spôsobuje najmä nerozhodnosť voličov a veľký počet strán. Ktorej z týchto strán sa podarí naplniť svoj velebný potenciál na maximum, nie je jednoznačné. Najťažšie to však podľa Misloviča budú mať Sme rodina a SaS.
Hlas stráca svoje jadro
Strana Petra Pellegriniho hneď po svojom vzniku patrila spolu so Smerom k stranám s vysokým volebným jadrom na úrovni desiatich percent, dodal Mislovič. Strana si túto silnú základňu mala držať ešte do začiatku tohto roka, no počas jari začala postupne oslabovať. „Postupne začalo klesať na úroveň okolo šiestich percent až do súčasnosti, kedy dosahuje hodnoty na úrovni dvoch až štyroch percent,“ skonštatoval.
Dôvod vidí najmä v odlive voličov naspäť k Smeru, od ktorého sa strana v roku 2020 odčlenila. Odvtedy Hlas oslovoval najmä bývalých voličov Smeru, no dnes stranu Petra Pellegriniho plánuje voliť už len štvrtina z týchto voličov, vysvetlil Mislovič.
To na druhej strane hrá v prospech Smeru. Strana Roberta Fica sa po posledných parlamentných voľbách ocitla po dlhých rokoch v opozícii. Prežila odchod viacerých známych tvárí, medzi nimi Peter Pellegrini, Denisa Saková či Erik Tomáš, ktoré sa zoskupili v Hlase-SD.
No aj napriek tomu volebný model Smeru odhadol najvyšší volebný potenciál (34,4 percenta), a rovnako tak aj volebné jadro (14,2 percenta). „Strane sa darí oslovovať čiastočne bývalých voličov strán OĽANO a priatelia, Sme rodina či ĽSNS. V neposlednom rade treba uviesť, že voľbu Smeru zvažujú aj nerozhodnutí voliči Hlasu, Republiky, SNS alebo ĽSNS,“ priblížil Mislovič.
Ani vysoký potenciál Smeru však jednoznačne neznamená, že sa mu ho aj podarí naplniť. Problémom môžu byť nerozhodnutí voliči. "Spomedzi všetkých strán je to aktuálne Smer, ktorý má medzi nerozhodnutými voličmi najväčší podiel tých, ktorí vedia, že ak sa volieb zúčastnia, tak budú voliť túto stranu. Nevedia však, či sa volieb jednoznačne zúčastnia," vysvetlil.
PS môže narásť, ale aj klesnúť
Aj napriek tomu, že po posledných voľbách Progresívne Slovensko (PS) stratilo veľkú časť priestoru vo verejnom aj mediálnom živote, dokázala strana narásť a v prieskumoch preferencií a dlhodobo obsadzuje miesta v prvej trojici.
"Okrem toho sa strane ako jedinej - zjednodušene povedané pravicovej strane - podarilo za posledných desať rokov vybudovať si volebné jadro. Žiadna iná pravicová strana toto nedokázala," dodal Mislovič.
Volebné jadro PS sa vo volebnom modeli aktuálne pohybuje na úrovni siedmich percent. Hnutie disponuje najvyšším podielom voličov, ktorí sú rozhodnutí, že jednoznačne voliť pôjdu, ale nevedia koho. Zároveň model odhaduje volebný potenciál PS na úrovni vyše 30 percent.
V prípade hnutia je teda podľa Misloviča možný aj ďalší nárast podpory, ale aj možný prepad z dôvodu veľkosti počtu nerozhodnutých voličov.
Priveľa pravicových strán
To, že má aktuálne množstvo strán pomerne vysoký volebný potenciál, ktorý aj pri najmenších stranách presahuje hodnotu desať percent, je podľa Misloviča spôsobené tým, že ľudia váhajú a rozhodujú sa medzi viacerými stranami.
Takýchto nerozhodnutých voličov nájdeme najmä medzi pravicovými stranami, ako Sme rodina, SaS, KDH či OĽANO a priatelia. Napriek tomu, že potenciál týchto strán sa pohybuje v rozmedzí od dvanásť do dvadsať percent, tak zároveň ich volebné jadrá dosahujú úroveň približne jedného maximálne dvoch percent.
Najväčší nepomer medzi potenciálom a jadrom model zaznamenal u hnutia Borisa Kollára Sme rodina. Práve pre neho bude podľa Misloviča najnáročnejšie naplniť svoj potenciál na maximum. A to z dôvodu, že by muselo efektívne oslovovať viaceré cieľové skupiny, vysvetlil. V podobnej situácii je aj SaS, ktorého potenciál je bezmála 19 percent, no jadro dosahuje len úroveň dvoch percent.
Do určitej miery však aj ony majú spoločne s KDH a OĽANO a priatelia (ktoré ide do volieb v koalícii so Za ľudí a Kresťanskou úniou) výhodu oproti Demokratom. "A tou je známosť, respektíve predošlá skúsenosť. Vo všetkých prípadoch ide o strany, ktoré sú voličom známe a vedia, čo od nich môžu očakávať," vysvetlil Mislovič.
Každá z týchto strán podľa neho disponuje výhodami a nevýhodami, naplnenie potenciálu bude teda závisieť od ich práce v predvolebnej kampani. Pri posledných voľbách sa potenciál podarilo naplniť hnutiu Igora Matoviča OĽANO. "Na rozdiel od Progresívneho Slovenska správne identifikovalo deliacu líniu a aktívne sa vymedzovala proti vtedajšej garnitúre, pričom využívala typické prvky populizmu," skonštatoval.
Agentúra Median SK realizovala prieskum na reprezentatívnej vzorke 1 010 respondentov vo veku 18 a viac rokov v termíne od 21. júla do 26. júla 2023.
