Na hlavný obsah

Najohrozenejšie sú stredopravé strany, je ich priveľa a bijú sa o toho istého voliča, tvrdia odborníci

Rozhodnúť môže to, kto sa do NR SR dostane a nie kto vyhrá voľby.

Najohrozenejšie sú stredopravé strany, je ich priveľa a bijú sa o toho istého voliča, tvrdia odborníci
Na snímke rokovacia sála Národnej rady SR. Foto: TASR

Septembrové predčasné parlamentné voľby môže nakoniec rozhodnúť to, kto sa do parlamentu dostane a nie to, kto ich vyhrá. Práve prekročenie päťpercentnej hranice bude kľúčové pre zostavenie budúcej vládnej koalície. Najviac ohrozené sú podľa odborníkov stredopravé strany, ktorých je priveľa a bijú sa o toho istého voliča.

Na Slovensku od roku 1994 zvyklo vo voľbách prepadnúť 12 až 20 percent hlasov. Aj ony však mali zásadný vplyv na smerovanie krajiny, povedal prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Zatiaľ čo v roku 1994 strany, ktoré sa nedostali do parlamentu zjednodušili vládnutie Vladimírovi Mečiarovi, v roku 2002 to bolo presne naopak

„Prepadli hlasy národných strán, čo umožnilo stredopravým stranám s relatívne skromným výsledkom vytvoriť asi najhomogénnejšiu – z programového a ideologického hľadiska – vládnu koalíciu, ktorá vďaka tomu zavŕšila proces integrácie Slovenska do EÚ a vstup do NATO,“ uviedol Mesežnikov.

Pomerný volebný systém

Politologička Silivia Hudáčková vysvetlila, že na Slovensku máme pomerný systém a percentá získané vo voľbách by mali približne predstavovať aj zastúpenia v Národnej rade SR. „Počet všetkých hlasov sa vydelí číslom 151 a získané nejaké republikové volebné číslo, strana má zisk napríklad 100-tisíc, volebné číslo je 15-tisíc, tak sa vydelí zisk hlasov týmto republikovým číslom, a na toľko mandátov majú nárok,“ vysvetlila.

To sa však mení, keď prepadne veľký počet hlasov, pretože pokiaľ strany neprekročia päťpercentnú hranicu, na mandáty nárok nemajú. Systém potom podľa nej mierne zvýhodňuje strany, ktoré dostanú vyšší počet hlasov.

Napríklad v roku 2020 prepadlo 28 percent hlasov. Hnutie OĽANO vtedy získalo približne štvrtinu zo všetkých voličov, avšak v parlamente obsadilo viac ako tretinu kresiel. Michal Mislovič z agentúry MEDIAN SK vysvetlil, že pre ľudí je kľúčová najmä otázka predsedu strany a na základe prieskumov sa rozhoduje len šesť percent voličov.

„Je veľmi ťažké na základe tohto predpovedať, či sa budú voliči rozhodovať na základe toho, či sa strana má šancu vôbec dostať do parlamentu alebo nie. Zároveň treba povedať, že sme v stave, kedy skutočne veľa strán lavíruje na hranici zvolenia a zároveň je veľmi veľa voličov nerozhodnutých,“ dodal.

Stále môže jedna zo strán do dňa volieb odstúpiť, tak ako v roku 2002 Demokratická strana, povedal Gregorij Mesežnikov. Ľudovít Kaník vtedy vyzval svojich priaznivcov, aby volili SDKÚ. Nakoniec sa v novovzniknutej vláde Mikuláša Dzurindu stal ministrom.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál