Za výrazným úspechom strany Roberta Fica Smer-SD vidí politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi dva faktory. Prvým je aktívna opozičná politika, druhým neschopnosť koaličných strán po posledných parlamentných voľbách v roku 2020 spolu vládnuť.
Spojeniu týchto dvoch vecí vytvorili prajné prostredie jedinečné krízové obdobia, a to pandémia a vojna na Ukrajine. „Nepriali by žiadnej vláde, nielen nesúrodej a politicky neskúsenej,“ vysvetlila.
Zatiaľ čo v posledných voľbách získala strana Roberta Fica takmer 18,5 percenta hlasov, posledný volebný model, ktorý pre RTVS pripravila agentúra Median SK, jej predpovedá zisk 21,5 percenta.
A to aj napriek tomu, že zo strany po voľbách odišla časť poslancov okolo expremiéra Petra Pellegriniho a vytvorili Hlas-SD. Ten sa v prieskumoch dlhodobo drží v prvej trojici a v aktuálnom volebnom modeli získal 12,1 percenta. Podpora strany však postupne klesá, na konci roka 2020 totiž presahovala 20 percent.
Michal Mislovič z agentúry Median SK, ktorá prieskum realizovala, konštatuje, že hoc Smer-SD po vzniku strany Hlas-SD o svojich voličov prišiel, s blížiacimi voľbami sa postupne vracajú späť. „Svedčí o tom aj skutočnosť, že zo súčasného elektorátu strany SMER je takmer polovica tých, ktorí v uplynulých voľbách volili práve túto stranu,“ vysvetlil analytik.
Životaschopnosť Progresívneho Slovenska
Nárast preferencií môžeme sledovať aj v prípade hnutia Progresívne Slovensko. V roku 2020 ho od parlamentu delili len štyri desatiny percenta. Vzhľadom na to, že do volieb išlo ako koalícia so SPOLU, potrebovali minimálne sedem percent hlasov. Získali však len 6,96 percenta.
Napriek tomu, že stratili veľkú časť priestoru vo verejnom aj mediálnom živote, dokázala strana vo volebnom modeli narásť až na 17,1 percenta. Podľa Világi je to opäť zapríčinené sklamaním verejnosti zo strán, ktoré po roku 2020 vytvorili koalíciu.
„Taktiež k tomu prispel fakt, že strana veľmi dobre ustála to, že sa ocitla mimo parlament. Nezanikla, neštiepila sa, štandardným spôsobom došlo k personálnej obmene na poste predsedu strany. To všetko podčiarklo výdrž a politickú životaschopnosť Progresívneho Slovenska,“ priblížila.
Mislovič vysvetľuje, že koalícia PS/Spolu spravila pred voľbami v roku 2020 dve chyby, ktoré ju napokon stáli miesta v parlamente. "Koalícia počas kampane nesprávne odhadla deliacu líniu a namiesto vymedzovania sa voči vtedajšiemu establishmentu sa vymedzovala voči antisystémovým stranám. Zároveň koalícia nepracovala aktívne so skutočnosťou, že v rámci pravicového spektra je tradične príklon voličov veľmi slabí a viacerí sú nerozhodnutí, teda zvažujú voľbu viacerých strán," skonštatoval analytik agentúry Median SK.
Za aktuálnym nárastom podpory Progresívneho Slovenska vidí Mislovič aj skutočnosť, že strane sa darí okrem mladých, oslovovať aj ďalšie cieľové skupiny a to najmä starších vo veku 50 a viac rokov. Pred voľbami v roku 2020 totiž strana dlhodobo oslovovala veľmi úzku skupinu voličov vo veku od 18 do 34.
OĽANO má stále šancu
Najväčší, takmer 20-percentný prepad, predpovedá Median SK hnutiu Igora Matoviča OĽANO a priatelia. V roku dokázalo s vyše 25 percentami vyhrať voľby, v súčasnosti bojuje o to, aby sa do parlamentu vôbec dostalo.
O hlasy voličov sa tento raz bude uchádzať ako koalícia so stranami Za ľudí a Kresťanská únia. Potrebnú hranicu minimálne siedmich percent sa koalícii nepodarilo prekročiť ani v júlovom volebnom modeli. Získala len 5,3 percenta hlasov.
Politologička však tvrdí, že pri jedinej koalícii netreba byť skeptický. „Preferencie OĽANO sa ešte stále pohybujú v rozmedzí štatistickej odchýlky a hrozba vypadnutia nie je samozrejmosťou. OĽANO sa teda aj v rámci koalície stále môže dostať do parlamentu. A to aj keby Matovič v záverečnej fáze kampane nedosiahol rovnaký ‚wow‘ efekt ako v predchádzajúcich voľbách,“ dodala.
Možnosť pokoriť sedempercentnú hranicu má OĽANO aj podľa Misloviča. "Údaje z Exit Pollu z roku 2020 nám ukázali, že až 40 % ľudí, ktorí sa zúčastnili volieb sa definitívne o svojej voľbe rozhodlo v posledných dvoch týždňoch pred voľbami. V týchto voľbách môžeme očakávať veľmi podobný proces rozhodovania sa, nakoľko aktuálne deklaruje približne 50 percent z tých, ktorí sa chcú zúčastniť volieb, že sú nerozhodnutí," priblížil výsledky volebného modelu.
V období pred voľbami v roku 2020 sa potenciál hnutia OĽANO pohyboval na úrovni okolo 20 percent. Takto vysokým potenciálom strana v tých časoch navyše disponovala dlhodobo. Víťazstvo strany preto nebolo podľa Misloviča až takým veľkým prekvapením ako je často prezentované.
"Ak sa podarí OĽANO naplniť svoj potenciál, tak nie je vylúčený ani zisk podpory v dvojciferných číslach," dodal analytik.
Nádeje Republiky
Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Mariána Kotlebu získala v posledných voľbách bez mála osem percent, v súčasnosti sa pohybuje na úrovni dvoch percent. Prepad hlasov však vykompenzoval presun najznámejších tvárí, ktoré vytvorili Republiku. Tá vo volebnom modeli agentúry Median SK získala necelých desať percent hlasov.
Republika podľa Világi robí všetko pre to, aby sa zbavila nálepky extrémistickej strany, ktorú má Kotlebova ĽSNS. „Chcú, aby ju voliči a potenciálni politickí partneri vnímali ako lepšiu verziu,“ uviedla. Potenciál Republiky bude rásť najmä vtedy, ak dôjde k validizácii tejto strany tzv. "štandardnými" stranami, dodala. Ak by teda napríklad Smer-SD vytvoril koalíciu s Republikou, vyslalo by to signál, že ide o akceptovateľnú stranu.
Republika sa snaží vymedziť voči ĽSNS aj podľa Michala Misloviča. "Stále však ide o stranu, ktorá využíva nacionalistický a pomerne radikálny apel. Jej elektorát pozostáva častejšie z mladších ročníkov vo veku 30-39 rokov. Zároveň oslovuje ľudí s nižším dosiahnutým vzdelaním a s nižším socioekonomickým statusom," vysvetlil.
Preferencie ostatných strán, ktoré v roku 2020 vytvorili koalíciu s hnutím OĽANO, sa pohybujú v približne rovnakých hodnotách, ako bol ich zisk z posledných volieb. Strana SaS si polepšila o necelé tri desatiny percenta, hnutie Sme rodina sa naopak prepadlo o takmer jedno percento.
