V prípade rastúcich úrokov a splátok hypoték netreba prijímať zásadné plošné opatrenia na pomoc dlžníkom. Drvivá väčšina klientov bánk by mala nárast splátok zvládnuť. V individuálnych prípadoch vedia ohrozeným klientom pomôcť samotné banky.
Uviedol to v stredu (16. 8.) minister financií Michal Horváth. Tieto závery vyplynuli z diskusií predstaviteľov ministerstva financií, Národnej banky Slovenska (NBS) a Slovenskej bankovej asociácie (SBA) o aktuálnej situácii na hypotekárnom trhu.
Šéf rezortu financií pripustil, že sa môžu vyskytnúť ťažšie prípady dlžníkov, ktoré treba riešiť. „Predstavitelia bánk nás ubezpečili, že majú mechanizmy, ako sa s touto situáciou vyrovnať bez toho, aby došlo k nejakým rodinným tragédiám alebo ťažkým situáciám v živote ľudí,“ povedal.
„Robia to bežne, robili to aj v minulosti, v podstatne ťažších časoch počas covidu. Aj z tohto dôvodu si myslím, že nejaké silné zásahy zo strany štátu v tomto štádiu by boli iba kontraproduktívne,“ zdôraznil Horváth.
Nárast splátok sa podľa údajov NBS do konca roka 2025 dotkne približne každej druhej hypotéky. Ide približne o 350-tisíc hypoték v 300-tisíc domácnostiach, čo je asi 13 percent zo všetkých domácností na Slovensku.
„Zaoberali sme sa touto skupinou, o koľko v priemere im narastie splátka. Vyšlo nám číslo menej ako 100 eur. Takisto sme si prerátali, že v čase refixácie to odkrojí z príjmov týchto domácností v priemere päť percent,“ priblížil výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček.
Nárast splátok o 200 a viac eur sa podľa centrálnej banky bude týkať približne jedenásť percent zo všetkých hypoték, ktoré sa budú refixovať.
Riziko neschopnosti splácať je nízke
NBS podľa neho dlhodobo upozorňovala, že obdobie nízkych úrokových sadzieb nebude na Slovensku navždy. Sadzba na nové hypotéky vrástla z jedného percenta na začiatku roka 2022 na súčasných 4,4 percenta.
„Vrátili sme sa s výškou úrokovej sadzby niekde do obdobia 2013 – 2014, kedy sa sadzby pohybovali medzi štyri a päť percent. Tieto úrokové sadzby nepovažujeme za nadmerné,“ vysvetlil Dvořáček. Vývoj na finančných trhoch pritom podľa neho naznačuje, že úroky by už výraznejšie rásť nemali.
SBA zdôraznila, že riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie je na Slovensku v súčasnosti nízke. Podiel nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 percenta, čo je najmenej za takmer 20-ročné obdobie, odkedy sú tieto údaje k dispozícii.
Rizikovú skupinu tak predstavuje len 3 500 hypoték v 3 000 slovenských domácnostiach, ktoré môžu čeliť potenciálnemu riziku neschopnosti splácania.
„V slovenských bankách chceme, vieme a budeme pomáhať rodinám, ktoré to budú potrebovať. Rovnako, ako sme to robili aj počas uplynulej koronakrízy. Zdravý bankový sektor, ktorý je najdôležitejším zdrojom financovania našej ekonomiky, je dlhodobo pilierom našej krajiny a práve vďaka tomu vieme pomáhať, tým, ktorí to naozaj potrebujú,“ zhodnotil prezident SBA Peter Krutil.
Pomoc bánk dlžníkom môže byť vo forme dočasného zníženia splátok, predĺženia doby splácania či reštrukturalizácie viacerých úverov do jedného výhodnejšieho.
Konsolidácia verejných financií
Minister financií v súvislosti s rôznymi návrhmi od politických strán upozornil, že forma pomoci napríklad cez bonifikáciu sadzieb je problematická z viacerých hľadísk. Jedným z dôvodov je, že SR v súčasnosti potrebuje konsolidovať verejné financie, a nie pridávať do rozpočtu nové výdavky.
„Je to problematické aj z toho hľadiska, že podporuje cenový vývoj na trhu s nehnuteľnosťami a v konečnom dôsledku je v prospech tých, ktorí teraz vlastnia nehnuteľnosť a v prospech developerov,“ vysvetlil Horváth.
„Ak si zoberieme klientov, pre ktorých by takáto bonifikácia mala platiť, je to zväčša v prospech tých, ktorí si berú väčší úver na väčšiu nehnuteľnosť. Dá sa predpokladať, že sú aj bohatší. Keď sa na to pozrieme z rôznych pohľadov, je to nežiaduce opatrenie,“ dodal Horváth.
Téme sa v reportáži venoval aj redaktor RTVS Vladimír Amrich:
