Vojenskú pomoc zo zahraničia v prípade ozbrojeného konfliktu na území Slovenska očakáva približne 61 percent Slovákov. Naopak, 27 percent žiadnu pomoc zo zahraničia neočakáva. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry MEDIAN SK pre RTVS.
Najpesimistickejší sú pritom voliči Smeru-SD. Podľa politológa Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova je za tým rétorika strany, najmä jej predsedu Roberta Fica.
Viac ako 60 percent občanov očakáva, že v prípade vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Slovensku by sme dostali vojenskú pomoc zo zahraničia. Podľa Mesežnikova ide o primerané číslo. „Čakal by som, samozrejme, viac, ale aj tento výsledok svedčí o tom, že ľudia rozumejú v čom spočíva najväčšia výhoda nášho členstva v NATO,“ zhodnotil.
Podľa neho Slováci vyhodnocujú členstvo v NATO ako užitočné predovšetkým preto, že v prípade potreby, nám prídu členské štáty na pomoc."To je v súlade s konceptom NATO," skonštatoval. Politológ zároveň zdôraznil, že potreba pomoci v prípade vojenského konfliktu na našom území už nie je v súčasnosti len hypotetickou otázkou.
Podiel očakávania zahraničnej pomoci medzi občanmi Slovenska analytičku GLOBSEC-u Dominiku Hajdu neprekvapil. "Podpora pre členstvo v NATO je aktuálne na podobných percentách, takže výsledok korešponduje s tým, že ľudia, ktorí si želajú členstvo Slovenska v NATO aj očakávajú vojenskú pomoc od partnerov v Aliancii," uviedla.
Mesežnikov zároveň podotkol, že očakávania pomoci sú realistické. "Predstavitelia NATO a jednotlivých členských krajín opakujú, že v prípade napadnutia sa budeme brániť spoločne a silnejšie štáty prídu na pomoc. To už robia – posilňuje sa východné krídlo NATO, jednotky NATO sú prítomné už aj tu, na Slovensku," povedal.
Podpora pomoci Ukrajine
Približne 27 percent opýtaných pomoc zo zahraničia neočakáva. Analytička GLOBSEC-u za tým vidí fakt, že Slováci majú momentálne menší záujem pomáhať Ukrajine a to vplýva aj na ich očakávanie pomoci.
"Slováci aktuálne viac nemajú záujem pomáhať Ukrajine, primárne vplyvom rétoriky politických strán, a tak si svoju neochotu pomáhať iným transponujú aj na vlastnú skúsenosť systémom v štýle: ja by som od nikoho nič nechcel, tak nechcite nič odo mňa," myslí si Hajdu.
Jej slová potvrdzuje aj prieskum, ktorý vykonala agentúra AKO pre spravodajskú televíziu JOJ 24. Z neho vyplýva, že 51,5 percenta opýtaných nechce, aby budúca vláda pokračovala vo vojenskej pomoci Ukrajine. Za pokračovanie pomoci sa vyslovilo 43,2 percent Slovákov. "Na Slovensku je teda viac ľudí, ktorí vedia, že sa treba brániť s pomocou spojencov, než tých, ktorí by chceli aj vlastnú krajinu vidieť ako pomáhajúcu," hovorí Mesežnikov.
"Zo 61 percent tých, ktorí očakávajú, že nám pomôžu, by iba 43 percent chcelo pomôcť Ukrajine. Z toho vyplýva, že približne 18 percent občanov, by chcelo, aby nám spojenci pomohli, ale sami nechcú, aby sme my pomáhali Ukrajine," interpretoval výsledky politológ. Dodal, že Ukrajina síce nie je členom NATO, ale je prakticky kandidátskou krajinou.
Mesežnikov zároveň upozornil, že v roku 2004 s ochranou inej členskej krajiny NATO v prípade jej napadnutia súhlasilo až 60 percent ľudí. "Pripravenosť Slovákov pomôcť iným krajinám sa znížila. Istá časť zhruba pätina ľudí by chcela, aby nám NATO pomohlo, ale my už inej krajine nemáme pomôcť. To nie je dobrý signál, je to absolútna nekonzistentnosť. Keď viete, že vám sused pomôže, ale vy už susedovi nepomôžete, tak to je morálny problém. Ľudia chcú, aby im pomohli, ale nechcú nič dať iným. Nie je to dobré zistenie," zhrnul politológ.
Vplyv politikov a ich vyhlásení
Ľudia, ktorí zahraničnú pomoc v prípade vojenského konfliktu na území Slovenska neočakávajú môžu byť ovplyvnení aj proruskými naratívmi, ktoré sa na Slovensku šíria.
Napríklad aj nedávny prieskum organizácie GLOBSEC ukázal, že rastie počet Slovákov, ktorí preberajú tvrdenia Ruska v odpovedi na otázku, kto je hlavným vinníkom vojny proti Ukrajine.
Hajdu skepsu niektorých Slovákov v súvislosti s očakávaním pomoci pripisuje aj rétorike politických strán. "V mnohých občanoch vzbudzujú dojem, že NATO partnerom sa nedá dôverovať a na pomoc by nám neprišli. Od obdobia samostatného Slovenska sú na politickej scéne významní politici, ktorí dlhodobo vzbudzujú v ľuďoch falošný ideál neutrality," uviedla analytička.
Súhlasí s ňou aj Mesežnikov. "Ak politici vykresľujú NATO, ako nespoľahlivé, presadzujúce svoje záujmy a rozduchujúce konflikty, tak potom celkový negatívny vzťah k Severoatlantickej aliancii môže ovplyvňovať aj ľudí v ich očakávaniach. Povedia si, že čo už od toho NATO môžeme očakávať, ešte nám ani nepomôže," zhodnotil.
Podľa neho tí, ktorí podporujú členstvo Slovenska v NATO, sú v očakávaní pomoci zo zahraničia optimistickejší, u tých, ktorí majú k Aliancii negatívny vzťah, sú očakávania pomoci nižšie.
Najpesimistickejší sú voliči Smeru-SD
Pri očakávaní respektíve neočakávaní pomoci zo zahraničia v prípade vojenského konfliktu na našom území vidíme výrazné rozdiely v názoroch Slovákov na základe ich politických preferencií.
Medzi voličmi stredopravých a stredových strán sú vysoké alebo mimoriadne vysoké očakávania pomoci od NATO. Ide o voličov Demokratov, Progresívneho Slovenska, SaS, KDH, Sme rodina a OĽANO. Očakávanie podpory zo zahraničia sa medzi ich voličmi pohybuje v rozmedzí od 94 –76 percent.
"Sú to voliči, ktorí NATO dôverujú. Tieto strany v zahraničnej politike podporujú prozápadnú orientáciu," pripomína Mesežnikov.
Medzi voličmi ľavicového Hlasu-SD je očakávanie podpory takisto vysoké (72,4 percent).
Naopak, neočakávanie vojenskej pomoci zo zahraničia nad očakávaním prevažuje len v prípade voličov strany Smer-SD. Dokonca aj voliči SNS, Republiky, či ĽSNS skôr očakávajú takúto pomoc.
"Ide skutočne o veľmi zaujímavý fakt. Na úvod treba povedať, že spomedzi týchto strán má Smer najvyššiu podporu a teda výrazne vyšší podiel voličov. Sú to pritom zahraničnopolitické a spoločenské témy, ktoré rozdeľujú spoločnosť na rozdiel od tých ekonomických. Môžeme teda predpokladať, že strane sa darí oslovovať voličov najmä na základe tohto typu apelu," nazdáva sa Michal Mislovič z agentúry MEDIAN SK.
Podľa Mesežnikova ide o potvrdenie toho, že celkový profil strany ovplyvňuje voličov v očakávaní pomoci. "Mimoriadne silné komunikačné aktivity strany Smer-SD vedú k tomu, že ich voličské zázemie akoby nad NATO mávlo rukou," myslí si.
Robert Fico je veľmi proruský, protiukrajinský, kritizuje Západ. Myslím si, že sa mu podarilo dosiahnuť to, že priaznivci strany Smer nedôverujú NATO. Tým pádom aj očakávania od NATO sú nižšie. Znižovanie dôveryhodnosti, kredibility a schopnosti NATO vedie k tomu, že očakávania, že nám pomôže, sú medzi voličmi tejto strany také nízke," dodal.
Vplyvy z Maďarska
Podľa Mesežnikova časť proatlanticky orientovanejších voličov Smeru prešla k Hlasu. "Smer, naopak, získal nových voličov, napríklad aj bývalých voličov nacionalistických strán. Ide o voličov s väčšou nedôverou k NATO," dodal.
Očakávania medzi voličmi slovenských nacionalistických strán – ĽSNS, Republika a SNS –hodnotí politológ ako priemerné.
Voliči takzvaných maďarských strán –Maďarské fórum, Aliancia aj Modrí, Most-Híd – sú v tejto otázke zdržanlivejší. Očakávania pomoci sa pohybujú na úrovni 52 až 64 percent.
"Myslím si, že časť voličov maďarskej národnosti podporujúca tieto zoskupenia je pod vplyvom informačno-komunikačných obsahov prichádzajúcich z Maďarska," ozrejmil Mesežnikov.
"Politika maďarskej vlády v súvislosti s vojnou na Ukrajine je zásadne odlišná od našej. Vzťah Maďarska v tejto téme k našim západným spojencom je zásadne odlišný od nášho. To asi ovplyvňuje ich zdržanlivejší postoj a slabšie očakávania od NATO," uzavrel politológ.
