Komunistická strana Slovenska je proti členstvu Slovenska v NATO a proti sankčnej politike namierenej proti Rusku. „Práve naopak, sme za obnovu dobrých, korektných, vzájomne výhodných vzťahov aj s Ruskou federáciou aj s Čínou,“ uviedol v predvolebnom rozhovore v RTVS predseda strany Jozef Hrdlička.
Jeho strana by pri riešení ruskej vojenskej agresie na Ukrajine presadzovala mierové rokovania s tým, že musia byť rešpektované aj požiadavky Ruska. „Aj Ruská federácia má právo požadovať isté bezpečnostné garancie od svetového spoločenstva. Je potrebné v Európe nanovo zadefinovať bezpečnostné garancie,“ vyhlásil Hrdlička.
Predseda KSS sa pri väčšine problémov v rozhovore odvolával na rok 1989. Viac o jeho názoroch si pozrite v rozhovore nižšie.
Celý rozhovor si môžete pozrieť tu:
Náš verejný život sa skladá z viacerých oblastí, na ktoré sa sústreďuje vaša strana najviac?
Predovšetkým práva pracujúcich, nezamestnaných, dôchodcov, tých najslabších sociálnych vrstiev, ale aj práva a požiadavky mladých ľudí a rodín. V tomto kontexte je našou hlavnou prioritou oblasť sociálnej politiky, školstva, zdravotníctva. Hlásime sa k tomu, o čom aj Ústava Slovenskej republiky. Každý má právo na prácu, čo v skutočnosti mnohokrát nie je dodržiavané. Každý občan má právo na bezplatnú a každému dostupnú zdravotnú starostlivosť, takisto dostupné a bezplatné školstvo, solídny kultúrny rozvoj a tak ďalej.
Na zabezpečenie týchto povinností štátu voči občanovi Slovenskej republiky je potrebné naštartovať ekonomiku Slovenskej republiky, ktorá po roku 1989 nefunguje dobre. Hovoríme o ekonomickej oblasti. Pokiaľ sa v roku 1989 hovorilo o nejakej demokratizácii ekonomického systému v zmysle privatizácie, došlo k takmer úplnej likvidácii štátneho sektoru ekonomiky. My, komunisti, dnes hovoríme o potrebe demokratizácie ekonomického systému a považujeme za potrebné obnoviť silné postavenie štátu v ekonomike Slovenskej republiky.
Hlavná priorita je aj prehodnotenie privatizácie, ktorá prebehla v 90. rokoch. Máme ambíciu urobiť všetko preto, aby strategické podniky boli dané naspäť do rúk štátu. Aby štát opäť začal podnikať a mohol konkurovať primárnemu ekonomickému sektoru. Najväčším problémom našej spoločnosti sú ekonomické zdroje. Dnes nastavená ekonomika Slovenskej republiky nezabezpečuje dostatok zdrojov na to, aby mohlo fungovať zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, kultúra a tak ďalej. Je potrebné dostať ekonomické zdroje do štátnej kasy.
Ekonomika Slovenska je založená na fungovaní nadnárodných spoločností, ktoré kolonizujú Slovenskú republiku a odčerpávajú zisky, ktoré odtekajú do zahraničia. Hovoríme o naozaj radikálnom posilnení vplyvu štátu v ekonomike. Transformácia ekonomiky a posilnenie štátu je hlavnou programovou víziou a podmienkou toho, aby vôbec na Slovensku fungovali veci. Nemyslíme si, že len formou sociálnych balíčkov a kozmetických úprav dôjde k výraznému zlepšeniu životnej úrovne našich spoluobčanov.
Zastavme sa práve pri tej pomoci ľuďom, pretože sa zvyšujú životné náklady, rastú ceny energií, služieb, hypoték. Ako by mal konkrétnejšie pomôcť štát?
Áno, je to odraz nielen vývoja spoločnosti po roku 1989. Podieľali sa na tom aj nedávne udalosti okolo koronavírusu, udalostí na Ukrajine a sankčná politika celého západného spoločenstva voči Ruskej federácii.
Za energetickú krízu, ktorú prežívame, ale aj nárast inflácie a ďalšie veci, ktoré s tým súvisia, za to je niekto zodpovedný. Podľa nášho názoru je za to zodpovedná Hegerova a Matoviča a aj vláda súčasného povereného premiéra Ódora. Pristúpili na požiadavky a tlak Spojených štátov amerických a Európskej únie a uvalili sankcie voči Ruskej federácii.
Je potrebné hľadať príčiny na riešenie stavu, v ktorom sa nachádzame. Myslíme si, že je potrebné prehodnotiť sankčnú politiku a odstúpenie Slovenska od rôznych energetických zmlúv. Štát by mal pristúpiť k regulácii cien energií a základných životných potrieb, ktoré tu sú.
Ak si osobitne všimneme skupinu sociálne slabších občanov, dôchodcov a mladých rodín, mal by štát zvýšiť podporu týmto skupinám?
Určite áno. Štát je spoločenstvo, ktoré má plniť poslanie sociálnej ochrany tých najslabších spoluobčanov. Myslíme si, že doterajšia politika nie je citlivá a vnímavá voči mnohým generáciám, dôchodcom, mladým rodinám a ani voči zamestnancom, ktorí poberajú naozaj minimálne mzdy. Novodobým fenoménom na Slovensku považujeme aj pracujúcu chudobu.
Štát by si mal plniť poslanie a to zvýšením nemocenských i sociálnych dávok. Mal by pôsobiť na to, aby nedochádzalo k radikálnemu zvyšovaniu platov zamestnancov štátneho verejného segmentu, ale vytvárať podmienky na to, aby aj ten privátny sektor ekonomicky zvyšoval mzdy našich zamestnancov. Štát je tu aj na to, aby si plnil svoje sociálne poslanie voči nižším príjmovým kategóriám a určitým sociálne odkázaným spoluobčanom.
Pozrime sa bližšie aj na marginalizované komunity v osadách, pretože tam stále pretrvávajú problémy. Čo by mal štát urobiť pre to, aby sa to zmenilo a aby sa to odzrkadlilo aj v ďalších generáciách?
Vnímame to ako problém, ktorý nastal po roku 1989. Treba si uvedomiť, že práve minoritné obyvateľstvo bolo prvou obeťou prepúšťania v 90-tych rokoch. Ľudia za tých 30 rokov stratili pracovné návyky a žiaľ, dnes aj mnohí zneužívajú sociálny systém na Slovensku.
Je potrebné sa vrátiť ku koncepcii vzdelávania minoritného obyvateľstva. Tiež vytvoriť podmienky na to, aby minoritné obyvateľstvo mohlo pracovať a aby príjem bol adekvátny životným nákladom. Štát musí byť opäť ekonomicky aktívny a musia byť vytvorené štátne podniky, obnovené a podporované družstevné podniky. Je možné aj reálne, aby na komunálnej úrovni boli vytvárané komunálne podniky, ktoré budú zamestnávať práve ľudí z minoritného spoločenstva.
Justícia, polícia, prokuratúra. Viaceré medializované prípady otriasli ich dôveryhodnosťou. Aké kroky treba urobiť, aby sme docielili ich úplné odpolitizovanie?
Táto otázka si vyžaduje väčší priestor, ale v každom prípade sa musím opät odraziť od roku 1989, kedy korupcia a klientelizmus ovládli celú našu slovenskú spoločnosť. V tomto zmysle treba povedať, že neobišla ani súdy, polície a prokuratúru.
Podľa nášho názoru treba prijať novú legislatívu, aby došlo k odpolitizovaniu týchto týchto zložiek našej spoločnosti, aby si jednotlivé segmenty, či už prokuratúra, súdnictvo alebo polícia nominovali tých svojich predstavených, radikálna zmena zákona.
Už viac ako rok a pol Ukrajina čelí ruskej vojenskej agresii. Plánuje vaša strana podporovať naďalej našich východných susedov?
My sa na situáciu na Ukrajine dívame úplne inak. Nevnímame to ako vojnu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, ale vnímame to ako vojnu kolektívneho Západu proti Ruskej federácii.
Na jednej aj druhej strane zomierajú ľudia a my sme za mierové riešenie. Sme ale zásadne proti tomu, aby Slovenská republika akýmkoľvek spôsobom, či už vojensky, technikou, výcvikom podporovala podľa nášho názoru ukronacistický režim na Ukrajine.
Sme za to, aby Slovenská republika pomáhala humanitárnym spôsobom, liečivami, potravinami a podobne, ale vyzbrojovanie Ukrajiny len predlžuje vojenský konflikt. Myslíme si, že je načase, aby sa sadlo k rokovaciemu stolu a hľadali sa diplomatické cesty riešenia tohto problému.
Ak by ste si sadli za rokovací stôl a ak by ste mali možnosť prispieť k vyjednávaniam o mieri na Ukrajine, čo by urobila vaša strana?
Tlačili by sme v podmienkach Slovenska a aj v podmienkach európskeho spoločenstva Európskej únie k tomu, aby tu bol nastolený seriózny dialóg a aby boli rešpektované aj bezpečnostné požiadavky Ruskej federácie.
Jedine diplomatickou cestou riešiť tento problém, ktorý vznikol. Aj Ruská federácia má právo požadovať isté bezpečnostné garancie od svetového spoločenstva. Je potrebné v Európe nanovo zadefinovať bezpečnostné garancie a pravidlá tak, aby boli vzájomne výhodné a pre každú zainteresovanú stranu prospešné.
Ako vaša strana vníma Slovensko a jeho zahraničnopolitické priority?
Sme za suverénne postavenie Slovenska v rámci Európskej únie. Pokiaľ sa bude Európska únia vyvíjať tak, ako sa vyvíja, teda že je poslušným okrajom záujmov Spojených štátov amerických, tak sme proti takejto Európskej únii. Sme proti členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii.
Naša geografická poloha, teda Slovenskej republiky, nás priamo nabáda k tomu, aby sme mali dobré vyvážené vzťahy na všetky štyri svetové strany. To znamená, sme za vzájomne výhodnú spoluprácu so všetkými okolitými krajinami, ale aj ďalšími, ktoré majú na tom záujem.
Sme proti sankčnej politike voči Ruskej federácii, práve naopak, sme za obnovu dobrých, korektných, vzájomne výhodných vzťahov aj s Ruskou federáciou aj s Čínou.
