Svet prehráva boj s časom pri plnení svojich klimatických cieľov, povedal dnes (5. 9.) predseda nadchádzajúcej konferencie OSN o zmenách klímy COP28 na terajšom prvom africkom klimatickom summite v Keni.
Súčasne prisľúbil investíciu 4,5 miliardy dolárov od Spojených arabských emirátov na rozvoj zelenej energie v Afrike. Informovala o tom agentúra Reuters. Hlavy afrických štátov dnes v kenskom hlavnom meste rokujú najmä o tom, ako zohnať peniaze na ekologickú agendu kontinentu.
Sultán Džábir bude predsedať 28. klimatickému summitu OSN, ktorý sa bude konať od 30. novembra v Dubaji. Jeho chmúrne hodnotenie prichádza len tri dni predtým, ako OSN zverejní prvú správu o „globálnej inventarizácii“. Tá vyhodnotí, ako si štáty, ktoré ratifikovali Parížsku dohodu, vedú pri plnení cieľov v boji proti zmene klímy.
„Nemáme výsledky, ktoré potrebujeme, v čase, keď ich potrebujeme,“ povedal delegátom afrického summitu Džábir. Je zároveň šéfom štátnej ropnej spoločnosti Spojených arabských emirátov ADNOC.
Spojené arabské emiráty prisľúbili pomoc
Trojdňový summit, ktorý sa začal v pondelok (4. 9.) v Nairobi, sa sústredí najmä na mobilizáciu finančných prostriedkov, ktoré by Afrike pomohli reagovať na zmeny klímy.
Afrika často trpí vážnymi dopadmi klimatických zmien, ako sú záplavy či dlhodobé suchá. Podľa prieskumov dostáva len 12 percent financií, ktoré potrebuje, aby sa s nimi mohla vysporiadať.
V pondelok boli na samite v Keni oznámené investície za stovky miliónov dolárov na projekty pre trvalo udržateľný rozvoj. Dnes Džábir oznámil, že Spojené arabské emiráty prisľúbili 4,5 miliardy dolárov na rozvoj afrických čistých zdrojov energie s výkonom 15 gigawattov do roku 2030. V súčasnosti má Afrika inštalovanú kapacitu z obnoviteľných zdrojov s celkovým výkonom zhruba 60 gigawattov.
Africkí predstavitelia tieto investície vítajú, ale hovoria, že na naplnenie finančných potrieb kontinentu bude potrebné transformovať celú globálnu architektúru financovania zmeny klímy.
Konkrétne chcú africké krajiny na konferencii COP28 usilovať o rozšírenie osobitných práv čerpania (SRD), ktoré by uvoľnilo 500 miliárd dolárov na boj proti zmene klímy.
Prezident Africkej rozvojovej banky Akinwumi Adesina tiež vyzval, aby sa do ekonomického výkonu afrických krajín započítavalo ich prírodné bohatstvo, najmä dažďové pralesy pohlcujúce uhlíkové plyny. To by potom podľa neho znížilo pomer dlhu k HDP jednotlivých krajín, a poskytlo tak viac priestoru na poskytovanie pôžičiek na ich rozvoj.
